Delostrelecký granát: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:80cm_Gustav_shell80cm Gustav shell.jpg|náhľad|Porovnanie granátu s kalibrom {{cm|80|m}} s tankom [[T-34]] v [[Imperial War Museum]] v [[Londýn]]e]]

[[Kaliber|Kalibr]] delostreleckých granátov môže byť rôzny. Najmenšie delostrelecké granáty majú kaliber {{mm|20|m}}, používajú sa v malokalibrových automatických kanónoch, napríklad leteckých a protilietadlových. DoposiaľDosiaľ najväčší prakticky použitý delostrelecký granát mal kaliber 802 milimetrov. Strieľalo ho nemecké železničné [[delo]] z [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], [[Schwerer Gustav]].

Delom s najväčším kalibrom vôbec bol Malletov mažiar kalibru 914mm{{mm|914|m}} (36 palcov) vyrobený v roku 1857, slávne kremelské delo "[[Car-puška]]" z roku 1586 má kaliber 890mm{{mm|890|m}} (35 palcov) -  – ani jedno nebolo skutočne použité v boji.

V súčasnosti je u pozemných armáde delom s najväčším kalibrom americká húfnica M1 kalibru 240mm{{mm|240|m}} (z roku 1941, stále sa používa), ruský (sovietsky) samohybný mínomet 2S4 Tulipan kalibru 240mm{{mm|240|m}} (z roku 1975) a ruský (sovietsky) samohybný kanón 2S7 Pion z roku 1975.</br>

Skladá sa z náplne výbušniny, ktorá je umiestnená v oceľovom tele granátu, a zapalovaču. Po aktivovaní zapalovaču výbušnina exploduje, pričom roztrhá telo granátu na kusy, ktoré sú veľkou rýchlosťou rozmetané do okolia. V závislosti od typu zapalovaču môže granát explodovať pred dopadom na prekážku, pri dopade na povrch alebo nejaký čas po dopade. Pri výbuchu pred dopadom je granát odpálený spravidla časovým alebo nekontaktným zapalovačom a jeho účinok je predovšetkým trieštivý -  – na živú silu a techniku pôsobí predovšetkým črepinami. Pri výbuchu pri dopade je granát odpálený ešte pred vniknutím do prekážky /terénu a pôsobí predovšetkým črepinami. Pri výbuchu po dopade sa granát zaborí do prekážky (do terénu) a je odpálený podľa nastavenia zapalovaču v hĺbke niekoľko centimetrov až metrov -  – jeho účinok je predovšetkým trhavý -  – na cieľ pôsobí predovšetkým tlaková vlna výbuchu náplne trhaviny. V minulosti boli trieštivé a trhavé granát rozdielnych konštrukcií, trieštivý mal obvykle hrubšie steny, aby vytvoril viac črepín a trhavý mal steny tenšie, aby sa do neho vošlo viac trhaviny. V súčastnostisúčasnosti sa používa rovnaké telo a voľba hlavného účinku je daná výberom alebo i len nastavením zapalovaču.

* '''HESH granát''' (skratka z angl. ''High Explosive Squash Head''; po slovensky ''granát s výtržným účinkom a plastickou hlavou''), ktorý sa skladá z tenkého plášťa, pod ktorým je umiestnená [[plastická trhavina]] a dnového zapalovača. Plastická trhavina po náraze na objekt vytvorí "placku", ktorá je iniciovaná dnovým zapalovačom -  – detonačná vlna vo výbušnine sa pohybuje proti pancieru a vytvára v ňom intenzívnu [[rázová vlna|rázovú vlnu]]. Napätia v materiále pancieru potom na zadnej / vnútornej strane pancieru spôsobia vytrhnutie miskovitého kusu pancieru, ktorý ničí vnútorné vybavenie a posádku tanku. Proti moderným viacvrstvým pancierom je tento typ munície málo účinný, a tak sa používa najmä proti betónovým bunkrom a pod.

* '''APDS''' (skratka z angl. ''Armour-Piercing, Discarding Sabot''; po slovensky ''protipancierový podkalibrový s oddeliteľnými vodiacimi časťami''), Aby mohol byť vystrelený z dela, okolo strely menšieho kalibru ako kaliber dela sa nachádzajú vodiace časti tzv. sabot, ktoré vyplnia hlaveň dela -  – vodiace časti sa po výstrele a opustení hlavne oddelia od strely. Priebojné jadro strely je zvyčajne vyrobené z veľmi tvrdých a ťažkých materiálov, ako [[volfrám]] alebo karbid volframu.

* '''ASFSDS''' (skratka z angl. ''Armour-Piercing, fin-stabilized Discarding Sabot''; po slovensky ''protipancierový podkalibrový so šípovou stabilizáciou a oddeliteľnými vodiacimi časťami'') -  – strela má veľmi štíhly tvar a stabilizačné krídla, na kaliber dela je doplnená oddeliteľnými vodiacimi časťami.</br>

Strely APDS a APFSDS však nesplňujú definíciu delostreleckého granátu (alebo granátu ako munície) -  – neobsahujú výbušnú alebo inú funkčnú náplň.

Kartáč (z fran. cartouche -  – krabička) bol pôvodne jednoduchý papierový alebo plechový obal obsahujúci niekoľko desiatok gulí. Používal sa na priamu obranu palebných postavení delostrelectva proti útoku pechoty alebo jazdy. V tejto podobe sa používa i dnes, napríklad aj v tanku Abrams pri boji v meste. Ako kartáč sa používa aj šrapnelový delostrelecký granát so zapalovačom nastaveným na najmenšie možné neskorenie -  – účinné telesá sú vymetené len pár metrov od konca hlavne dela.

Navádzaná alebo "inteligentná" munícia bola v posledných rokoch rozvinutá, avšakale ešte nenahradila neriadenú muníciu vo všetkých použitiach.