Embryogenéza: Rozdiel medzi revíziami

*vznik zárodočných listov -  – [[gastrulácia]] a vznik [[mezenchým]]u a [[mezoderm]]u

[[Image:Fertilisation.gif|thumb|250px|'''A''' -  – samičia pohlavná bunka (vajíčko), '''B''' -  – oplodnenie; '''1''' -  – vnútorná membrána, '''2''' -  – vonkajšia membrána, '''3''' -  – jadro, '''4''' -  – pólové telieska, '''5''' -  – samčia pohlavná bunka (spermia).]]

[[Image:Blastulation.png|thumb|250px|Blastulácia. '''1''' -  – morula, '''2''' -  – blastula.]]

[[Image:Gastrulation.png|thumb|250px|Gastrulácia. '''1''' -  – blastula, '''2''' -  – gastrula; '''žltá''' -  – ektoderma, '''červená''' -  – endoderma.]]

Vývin jedinca u [[živočích|živočíchov]]ov začína [[oplodnenie|oplodnením]] [[vajíčko|vajíčka]], pričom splýva zrelá [[samec|samčia]] pohlavná bunka ([[spermia]]) so zrelou [[samica|samičou]] pohlavnou bunkou (vajíčkom -  – ''oocytom''). Za normálnych okolností sa v každej [[bunka|bunke]] tela (samozrejme okrem pohlavných buniek), nachádzajú [[chromozóm]]y v pároch. K [[rozmnožovanie|rozmnožovaniu]] takýchto buniek dochádza spôsobom delenia nazývaným [[mitóza]]. Pohlavné bunky obsahujú jeden chromozóm z každého páru ([[haploidná sada]]) a vznikajú spôsobom delenia nazývaným [[meióza]]. Splynutím pohlavných buniek (a ich [[jadro|jadier]]) je v oplodnenom vajíčku obnovená výbava jadra s dvojicami chromozómov ([[diploidná sada]]).

Oplodnené vajíčko sa rýchlo delí mitózami. Medzi dcérskymi bunkami na povrchu vajíčka zostávajú charakteristické ryhy. Delenie oplodneného vajíčka sa preto nazýva [[ryhovanie (embryológia)]]. Vývoj ryhujúceho sa vajíčka je možné opísať na príklade [[obojživelník]]ov. Po niekoľkých ryhovacích deleniach vzniká zhluk buniek, [[morula]]. Ďalším delením sa morula mení na jednovrstvový dutý guľovitý útvar, [[blastula|blastulu]]. Jednovrstvová blastula sa ďalej procesom zvaným [[gastrulácia]] mení na dvojvrstvový zárodok, [[gastrula|gastrulu]]. Vrstvami gastruly sú vonkajší zárodočný list -  – [[ektoderm]] a vnútorný zárodočný list -  – [[endoderm]]. Najjednoduchšia gastrulácia prebieha vchlípením časti buniek blastuly, [[invaginácia|invagináciou]]. Vznikne dvojvrstvový útvar s malým otvorom ako pozostatkom vchlípenia. Tento otvor sa nazýva [[blastoporus]]. Vzniknutá dutina gastruly sa nazýva [[prvočrevo]] -  – ''archenteron''.

Po gastrulácií, ktorou vznikli ektoderm a endoderm, sa vyvíja tretí zárodočný list -  – [[mezoderm]]. Najjednoduchší spôsob jeho vzniku pozorujeme u obojživelníkov. Bunky, ktoré boli pôvodne súčasťou povrchovej vrstvy gastruly sa nahromadia v oblasti blastoporu. Odtiaľ sa vsúvajú medzi etoderm a endoderm do oblasti budúcej chrbtovej časti zárodku. V strednej čiare tohoto vsúvajúceho sa útvaru vzniká materiál budúcej [[chrbtová struna|chrbtovej struny]], [[latinčina|lat.]] ''chorda dorsalis''. Bunky po jej stranách tvoria vlastný mezoderm. Celý útvar sa niekedy nazýva chordomezodermálny materiál.

Chrbtová struna je u obojživelníkov trvalým [[orgán]]om. U [[stavovec|stavovcov]] sa síce vyvíja, ale ako celok sa udrží len dočasne počas [[embryo|embryonálneho]]nálneho života.

Mezoderm vytvára po vstupe medzi ektoderm a entoderm dve hlavné oblasti. Pozdĺž chrbtovej struny sa člení na jednotlivé úseky nazývané segmenty -  – ''somity''. Ďalej od chordy sa toto členenie vytráca a mezoderm sa štiepi na listy. Jeden z nich sa prikladá k ektodermu a nazýva sa [[pohrudnica|somatopleura]], druhý k endodermu a nazýva sa [[pohrudnica|splanchnopleura]]. Medzi nimi sa nachádza dutina, nazývaná ''coelom'' alebo célomová dutina.