Slovenské povstanie: Rozdiel medzi revíziami

|miesto= [[Slovensko]]

|výsledok= Maďarská armáda sa vzdala, slovenské národné práva sa rozšírili, ale iba minimálne

|protivník2= [[Súbor:Flag of Hungary.svg|22px|border]] [[Uhorské kráľovstvo]]

|velitel1=[[Ľudovít Štúr]]<br /> [[Jozef Miloslav Hurban]]<br /> [[Michal Miloslav Hodža]]<br /> [[Janko Kráľ]]<br /> [[Ján Francisci-Rimavský]]<br /> [[Bedřich Bloudek]]<br />[[František Zach]]<br />[[Henrik Lewartowski]]

26. septembra utrpeli dobrovoľníci nezdar pri [[Senica|Senici]], kde povstalci nedokázali čeliť paľbe pravidelných jednotiek a utiekli<ref name="Ottova encyklopédia"/>. 27. septembra organizovali výpravu proti [[Stará Turá|Starej Turej]], ktorá sa odmietla podvoliť Hurbanovi. Dobrovoľníci v počte asi 500 ľudí podporovaní 2 až 2,5 tisícmi obyvateľov z okolitých dedín a kopaníc. Dobrovoľnícke vojsko porazilo stotinu pruského princa, ktorú podporovalo 600-700 obyvateľov Starej Turej<ref name="Ottova encyklopédia"/>.

 

O dva dni neskôr 28. septembra sa stretli povstalci s jednotkami uhorskej domobrany a cisárskych vojsk pri [[Poriadie|Poriadí]]. Lepšie vyzbrojený a pripravený nepriateľ prinútil povstalcov ustúpiť. Tento neúspech, spolu so správami o cisárskom manifeste, ktorý staval výpravu mimo zákon nakoniec spôsobili, že sa dobrovoľnícke vojsko rozpadlo. Časť dobrovoľníkov ustúpila z Uhorska späť na Moravu, kde ich napadli české cisárske jednotky, ktoré väčšinu z nich odzbrojili. Počas týchto stretov padol aj posledný mŕtvy celej výpravy. Uhorská vláda vodcov povstania (na ktorých bol už od mája vydaný zatykač) vyhlásila za vlastizradcov a 17. októbra ich pozbavila uhorského štátneho občianstva. Povstalcov, ak ich dolapili, súdili štatariálne súdy. Bolo vynesených a vykonaných spolu 6 hrdelných rozsudkov. Koncom októbra boli v Hlohovci popravení dvaja študenti-povstalci [[Karol Holuby|K. Holuby]] a [[Viliam Šulek|V. Šulek]].