Geológia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JackieBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2) (robot Pridal: sn:Ketanyika
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: atď… → atď.… (5), 0-65 → 0 – 65 (2), - →  –  (5), — →  – , 0-20 → 0 – 20 (3)
Riadok 1:
[[Image:World geologic provinces.jpg|thumb|300px|<br />'''Oceánska kôra''' -  – vek{{Legenda|#cde|0-20 Ma}}{{Legenda|#abc|20-65 Ma}}{{Legenda|#89a|>65 Ma}}
{{portál|Vedy o Zemi|Geovedný}}
'''Pevninská kôra''' -  – rozdelenie{{Legenda|#f96|Prekambrické [[Štít (geológia)|štíty]]}}{{Legenda|#f9c|[[Tabuľa (geológia)|Tabuľa]]}}{{Legenda|#9fc|[[Orogenéza|Orogénne pásma]]}}{{Legenda|#9cf|[[Panva (geológia)|Panvy]]}}{{Legenda|#969|Veľké [[Vyvretá hornina|vulkanické]] provincie}}{{Legenda|#ff9|Kontinentálny [[šelf]]}}
]]
 
Riadok 19:
 
=== Vznik a rozvoj geológie ===
[[Súbor:James hutton field.jpg|thumb|right|[[James Hutton]] -  – zakladateľ modernej geológie]]
Intenzívny rozvoj geológie sa v Európe začal na prelome 18. a 19. storočia. Viacerí vedci (M.P. Esholt<ref>Veľký, J. a kolektív, 1978. ''Encyklopédia Slovenska II. zväzok: písmená E – J.'' Veda, Bratislava, 531 s.</ref>, [[Jean-André Deluc]] a [[Horace-Benedict de Saussure]]) v tej dobe zaviedli aj pojem geológia, ktorý sa v rovnakom význame používa dodnes. Vtedajší vedci rozvinuli dve koncepcie vývoja zeme. V roku 1785 prezentoval [[James Hutton]], jeden zo zakladateľov modernej geológie, v [[Edinburgh]]u prácu s názvom ''Theory of the Earth''. V nej objasňoval svoje teórie o histórii Zeme a vzniku a zániku pohorí, ako prvý aplikoval [[princíp aktualizmu]]. Jeho stúpenci boli známi ako [[plutonizmus|plutonisti]] a verili, že pohoria majú pôvod vo vulkanizme, ich protivníci [[neptúnizmus|neptunisti]], na čele s [[Abraham Gottlob Werner|A.G. Wernerom]], odvodzovali pôvod hornín zo [[Usadená hornina|sedimentov]]. Oproti iným, [[Michail Vasilievič Lomonosov|Michail Lomonosov]], v tej dobe tvrdil, že pre vznik hornín sú významné oba procesy. Prispel tiež k poznaniu úlohy času v geológii.
 
A.G. Werner spolu s [[Georg Christian Füchsel|Füchselom]] priniesli modernú metodológiu geologického výskumu. Füchsel tiež navrhol používať ako označenie vedy skúmajúcej Zem najmä exaktným spôsobom, termín ''geognózia'', ktorý sa však neujal.
 
Začala sa vyvíjať [[stratigrafia]]. Jej základy položili [[Nikolaus Stanton]] a James Hutton už okolo roku 1788. [[Wiliam Smith]] nakreslil v roku 1815 prvú [[geologická mapa|geologickú mapu]] Anglicka. Smith začal so získavaním stratigrafických dát skúmaním [[fosília|fosílií]], čím prispel k zaužívaniu [[Pravidlo rovnakých skamenelín|pravidla rovnakých skamenelín]]. [[Paleontológia]] sa tak stala neoddeliteľnou súčasťou viacerých odborov geológie hlavne prostredníctvom [[biostratigrafia|biostratigrafie]]<ref>Andrusov, D. a kol., 1980, ''Stratigrafický slovník Západných Karpát 1 A-K.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, s. 19- – 28</ref>.
 
[[Charles Lyell]] publikoval svoju slávnu knihu ''Principles of Geology'' prvýkrát v roku 1830 a pokračoval v nových, doplnených vydaniach až do svojej smrti v roku 1875. Geologickú históriu Zeme rozdelil na obdobia označené ''primary'', ''secondary'', ''tertiary'' a ''recent'', úspešne tiež aplikoval teóriu [[Princíp aktualizmu|aktualizmu]]. Táto teória je založená na tvrdení, že geologické procesy ako vplyv vody, vetra, vulkanizmu a zemetrasení, ktoré sa vyskytli v histórii Zeme sú rovnaké ako dnešné procesy. Opačná teória bola [[katastrofizmus]], ktorá tvrdila, že povrch Zeme sa sformoval pri dávnych katastrofách v minulosti, a v súčasnosti je nemenný. O jej aplikáciu sa opieral najmä paleontológ [[Georges Cuvier]]. Naopak [[Jean Baptiste de Lamarck]] tvrdil, že druhy sa prispôsobujú podmienkam, v ktorých žijú, v dôsledku čoho dochádza k postupným dedičným zmenám. Táto vtedy neakceptovaná teória bola označená ako [[Teória evolúcie (biológia)|princíp premenlivosti druhov]] a bola potvrdená až neskôr [[Charles Darwin|Ch. Darwinom]].
Riadok 41:
V priebehu 19. storočia sa tiež vyvíjali názory na spôsoby a príčiny [[orogenéza|orogenézy]]. Rozvíjali sa i dve [[geotektonika|geotektonické]] hypotézy. Fixisti, ktorých predstavoval napr. [[Jean-Baptiste Élie de Beaumont|J. Elie de Beaumont]] spozoroval, že horské pásma nie sú rovnakého veku a definoval, už dlhšie používanú hypotézu, podľa ktorej bola kontrakcia ([[vrásnenie]], v širšom zmysle [[orogenéza]]), spôsobená zmršťovaním chladnúcej [[Zemská kôra|zemskej kôry]]. Kontrakciu malo spôsobovať chladnutie a tuhnutie Zeme. [[James Hall]] považoval za hybnú silu vrásnenia horizontálne (tangenciálne) sily. V priebehu niekoľkých desaťročí Američan [[James Dwight Dana|J.D. Dana]] predstavil teóriou o mobilných pásmach zeme [[geosynklinála]]ch a stabilných [[Kontinentálna platforma|platformách]]. [[Grove Karl Gilbert|G.K. Gilbert]] sa zaoberal výskumom [[orogenetické pohyby|orogenetických]] a [[epiorogenetické pohyby|epiorogenteických]] pohybov zeme a niektorých ďalších geologických procesov, definoval pri tom tzv. diastrofizmus. Mobilistické hypotézy o pohybe kontinentov vyjadrili napr. [[Antonio Snider-Pellegrini]] alebo [[Alfred Wegener]].
 
[[Marcel Alexandre Bertrand|A.M. Bertrand]] a [[Eduard Suess|E. Suess]] koncom 19. storočia vyčlenili niekoľko období deformácií -  – epochy orogenézy, ktoré označili ako [[kaledónske vrásnenie|kaledónska]], [[hercýnske vrásnenie|hercýnska]] a [[alpínske vrásnenie|alpínska]]. Bertrand sa rovnako ako švajčiarski geológovia [[Arnold Escher von der Linth]] a [[Maurice Lugeon]] sa ako prví zaoberali [[príkrov (geológia)|príkrovmi]], ktoré boli presunuté na vzdialenosť mnohých kilometrov.
 
Významný medzník v geológii znamenala teória [[pohyb kontinentov|pohybu kontinentov]] uverejnená [[Alfred Wegener|Alfredom Wegenerom]] už v roku [[1912]]. No musela takmer 50 rokov čakať, kým začala byť akceptovaná po dôkazoch po dôkazoch [[Harry Hammond Hess|Harryho Hessa]] a [[Robert Sinclair Dietz|Roberta Dietza]], ktorý dokázali, že dno oceánov sa [[Rozchádzanie oceánskeho dna|rozchádza]]. Spolu s ďalšími dôkazmi tieto objavy prispeli, k tomu aby bola teória [[platňová tektonika|platňovej tektoniky]] akceptovaná geológmi po celom svete. Teória platňovej tektoniky mala všestranný dopad na pochopenie príčinnosti geologického vývoja, na jej rozvoj je dnes zameraný aj súčasný geologický výskum.
Riadok 75:
 
* [[Aplikovaná geológia]] (užitá geológia): zaoberá sa praktickými problémami. Delí sa na:
** [[Ekonomická geológia]] -  – [[baníctvo]] a ťažba [[ropa|ropy]]
** [[Ložisková geológia]] (geologické problémy povrchovej aj podpovrchovej ťažby)
** [[Hydrogeológia]] (geologické problémy pri vyhľadávaní vodných zdrojov)
Riadok 106:
{{Link FA|eu}}
{{Link FA|he}}
 
[[af:Geologie]]
[[am:መሬት ጥናት (ጂዮሎጂ)]]