Paraglajding: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Paragliding.jpg|thumb|Let na paraglajdingovompadákovom padákuklzáku]]

Hoci základná forma bola veľmi podobná, vyvinuli Rogallo a Basish nezávile na sebe takmer rovnaké športové zariadenie a toto vyskúšali. Predovšetkých Barish svoje lietacie zariadenie nielen vyvinul, ale aj sám s ním lietal. Súčasne v roku 1966, jeden rok pre predvedením zariadenia, vyhotoveného Jalbertsom ktoré nazval „Parafoil“ propagoval David Barish so svojim synom prostredníctvom verejného predvádzania na lyžiarskom stredisku svojsvahové lietanie („Slope Soaring“) ako nové športové odvetvie a turistickú atrakciu spojenú s lyžiarskými vlekmi ako pomocným zdrojom pre pohyb hore.

Ohlas bol dobrý. Čas ale nebol dobrý pre tento vynález alebo spôsob pohybu. Až v sedemdesiatých rokoch, po viacerých verejných predvedeniach pánom von Dan Poynterom, americkým pilotom a novinárom, vstúpilvstúpilo „Slope soaring“ (klzákovésvahové lietanie) do vedomia verejnosti. Pre nás je David Barish teda prvý skutočný klzákový lietačpilot v zmysle nášho športu - paraglajdingu.

Asi prvá štúdia klzavéhokĺzavého padáka využívajúca nosné plochy tvaru obdĺžnikového krídla sa objavila v laboratóriách NASA koncom šesťdesiatych rokov. Padák mal slúžiť na dopravu návratových kozmických modulov na zem. Nápad sa nakoniec neujal v kozmonautike, ale v parašutizme. Kĺzavý padák typu krídlo sa tak v 70. rokoch rýchlo rozšíril z Ameriky do celého sveta. Jeho vynikajúcu ovládateľnosť si parašutisti pochvaľovali hlavne v súťažiach na presnosť pristátia. Pravdepodobne táto súťažná disciplína podnietila vznik nového leteckého športu - paraglajdingu. Niekto totiž prišiel na to, že padák možno rozložiť na kopci a po jeho naplnení vzduchom a rozbehnutí odštartovať. Tak parašutisti šetrili peniaze za lietadlo, pri nácviku pristátia na presnosť. Táto činnosť sa zapáčila aj horolezcom, ktorí zistili, že je možné namiesto zlaňovania na zostup použiť padák.

Úspešnejší ako Rogallove a Barishove padáky boli niečo neskôr podobné podľa patentu Rogalla zhotovené „matracové padáky“ od Domina Jalberta. Pritom Jalbert spočiatku vôbec nemyslel na ich použitie ako kĺzavé padáky. Jeho záujem boli veľké reklamné plochy na balónoch, vzducholodiach a pri silnejšom vetre aj na šnúrach upevnených drakoch (šarkany).Ale ešte vždy nevzniklo športové odvetvie paraglajdingového lietania. Barish myšlienku realizoval - bez úspechu. Jalbertsov „parafoil“ vytvoril plochu, ktorá dávala výkon - niesla, ale parašutisti ešte ho ešte nepoužili na lietanie z kopca. Vôbec načo. [[Závesné lietanie|Závesné krídlo]] - rogallo už dlhšie malo svoj víťazný postup. A keď sa parašutista odvážil na kopec vyliezť, dostal posmešné úsmevy od rogalistov, pretože krídla mali mizerné letové výkony v porovnaní s nimi.

Tento šport sa začal rozvíjať na Slovensku po roku 1989, keď sa otvorili hranice a záujemcovia o tento šport začali mať prístup k materiálom a krídlam, ktoré boli testované a vyvinuté v zahraničí. Pritom sa našli odvážlivci, ktorí z rozličných materiálov - silon a pod - šili všelijaké podobné krídla, ktoré videli v zahraničí. Z toho obdobia začiatkov a pokusov odvážlivcov pochádza aj najviac úrazov a úmrtí. Nepriaznivci nazvali tento šport nebezpečný a riskantný, čo aj v začiatkoch skutočne bol. Postupným vývojom nových, výkonnejších krídiel, získavaním skúsenosti sa začal tento šport rozvíjať a získal si srdcia mladých nadšencov i starších letcov. V súčasnosti je evidované v [[Letecká amatérska asociácia SR|Leteckej amatérskej asociácii SR]] cca 600 členov, niekoľkokrát viac je takých, ktorí nie sú evidovaní. Podľa odhadu sa tomuto športu viac - menej pravidelne venuje na Slovensku okolo 2 500 - 3 000 ľudí.

== Princíp lietania na padákovom krídleklzáku ==

Lietanie na padákovom krídleklzáku využíva vztlak, ktorý vzniká prúdením vzduchu pri doprednom pohybe krídla. Na spodnej strane prúdi vzduch pomalšie, vrchná strana krídla, ktoré v priereze tvorí aerodynamický tvar, má zaoblenie a tu prúdi vzduch rýchlejšie, čím vytvára vztlak, ktorý krídlo nadnáša a tým umožňuje jeho let. Aerodynamický tvar krídlo dostane tým, že do jeho komôr sa pri doprednom pohybe dostáva vzduch, ktorý toto špeciálne skonštruktované krídlo nafukuje a tým vytvára jeho nosnú plochu. Padákové krídla (kĺzavé padáky) sa využivajú v [[Parašutizmus|parašutizme]] aj v paraglidingu. Na rozdiel od parašutistických krídel majú paraglidingové krídla okrem iného najmä väčšiu kĺzavosť a iný spôsob aktivácie k letu.

K tomu, aby sa [[pilot]] a jeho padákové krídlo mohlo pohybovať vo vzdušnej hmote - vzduchu, čiže letieť, musí sa do vzduchu dostať. [[Pilot]] musí pred samotným štartom vykonať 5-bodovú kontrolu, pričom kontroluje okolie, vrchlík, šnúry, karabíny, postroj a jeho upevnenie. Poznáme dva druhy štartu, ktoré sú nasledovné.: dopredný štart a krížový štart. Dopredný štart je vhodný za bezvetria alebo za slabého protivetra. Pilot po príprave na štart sa rozbieha dopredu, pričom kontroluje celý priebeh štartu a má vždy možnosť prerušiť celý akt. Krížový štart je taký, pri ktorom sa využíva vietor a pilot sa ku krídlu, ktoré je rozprestreté na štartovej ploche obráti tvárou. Priebeh štartu kontroluje tak, že má v zornom poli celé krídlo a keď je krídlo po zdvihnutí už v letovej polohe, tak sa otáča do smeru letu a rozbieha sa. Podmienkou pre dobrý štart sú vhodné klimatické podmienky, svahovitý terén a prevýšenie terénu. Na dlhých rovných úsekoch (väčšinou letiská) je možné štartovať ťahom lana pomocou navijaku, podobne ako u [[Vetroň|vetroňov]]. [[Pilot]] je vzdialený od navijaku viac ako kilometer. Lano sa navíja na navijak vybavený motorom, alebo sa odvíja za autom alebo člnom. Takto môže pilot za dobrých podmienok dosiahnuť výšku vypnutia porovnateľnú so štartom z kopca.

Pilot využíva pri lete prírodný jav, a to že vzduch, ktorý je hnaný vetrom proti svahu, stúpa nahor a zvyšuje svoju rýchlosť, čo umožňuje lietanie popri takomto svahu. Preto sa aj tento spôsob nazýva svahovanie, svahové lietanie. Intenzita akou vzduch prúdiaci okolo svahu "nosí" pilota padákového klzáku záleží od rýchlosti vetra a od tvaru kopca, dôležitá je aj stabilita sily vetra. Pri veľmi slabom vetre je efekt len veľmi blízko pri kopci, čo nie je pre pilota veľmi bezpečné. Pri veľmi silnom vetre je pilot vynesený vysoko nad kopec, len pomaly sa pretláča proti vetru pred svah a hrozí zanesenie za kopec, do miest so silnými turbulenciami.

Za letu, po štarte, alebo pri pristáti môže vplyvom nesprávneho zásahu pilota do riadenia alebo počas letu vplyvom turbulentných závanov dôjsť k neštandardnej situácii správania sa krídla. Krídlo za takejto situácie stratí svoj aerodynamický tvar, začne sa prepadať a nie je schopné ďalšieho letu. K tomu, aby krídlo nadobudlo svoj pôvodný tvar je potrebný správny zásah pilota. Krídlo už vzhľadom na svoju konštrukciu má vlastnosť vrátiť sa do letového stavu, pričom pilot má svojim zásahom napomôcť tomuto procesu. Z hľadiska neštandardného sa chovaniasprávania krídla je potom niekoľko krízových stavov - prepadavý let, negatívna špirála, zaklapnutie jednej alebo obidvoch strán krídla a ďalšie. Pri celkovom zbortení sa krídla a nebezpečenstve pilot musí použiť záchranný padák, ktorý umožní jeho bezpečné pristátie.

Pilot k tomu, aby sa mohol orientovať počas letu potrebuje niektoré prístroje, ktoré mu uľahčia jeho rozhodovanie. Veľmi dôležitý je prístroj nazvaný [[Variometer_(letectvo)|altovariometer]], ktorý ukazuje a zvukom signalizuje, či pilot so svojím krídlom stúpa, alebo klesá, zároven prístroj zaznamenáva niektoré iné údaje - nadmorskú výšku alebo výšku nad terénom, čas letu a iné, ktoré sú rozdielne podľa výrobcu a prevedenia. Ďalej pilot používa GPS prístroj, rýchlomer, kompas a iné. Pre komunikáciu používa pilot vysielačku alebo mobilný telefón.

Plochy, z ktorých môžu paraglajdisti štartovať by mali byť schválené [[Letecká amatérska asociácia SR|Leteckou amatérskou asociáciou Slovenskej republiky]]. Takýchto terénov je na Slovensku 17, avšak okrem týchto terénov existuje ešte veľké množstvo neoficiálnych plôch.