Parašutizmus: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 71 bajtov ,  pred 8 rokmi
doplnene zdroje clanku z ktorych autor ciastocne cerpal
d (typo, replaced: se → sa , 4 200 m → {{m|4200|m}}, 190 km → {{km|190|m}} (2), viacmenej → viac-menej, naviac → navyše, 50 – 300 → 50 – 300 (2), - →  –)
(doplnene zdroje clanku z ktorych autor ciastocne cerpal)
 
== Dejiny parašutizmu ==
Snahu o bezpečný zoskok z väčšej výšky dosvedčuje už návrh padáku pevnej konštrukcie od Leonarda da Vinci. Prvý zaznamenaný zoskok bol v roku 1783, keď Francúz [[Louis-Sebastien Lenormand]], zoskočil pomocou padáku pevnej dáždnikovej konštrukcie z budovy observatória [[Montpellier]] a pristál bez nehody. Práve on nazval padák „le parachute“, z gréckeho slova „para“ (proti) a francúzskeho slova „chute“ (padať). Skutočná história parašutizmu začína prvým úspešným zoskokom na padáku s voľnou konštrukciou, ktorý absolvoval [[André-Jacques Garnerin]] z [[Balón (aerostat)|teplovzdušného balónu]] v roku [[1797]]. Prakticky sa však parašutizmus rozšíril až počas prvej svetovej vojny, [[Alessandro Tandura]] bol prvým parašutistom pri úspešnom zoskoku zo špeciálne upraveného lietadla počas vojenskej špionážnej akcie v noci z 8. na 9. augusta 1918 v severnom Taliansku v okolí rieky [[Piava|Piavy]]. Požiadavky na prakticky využiteľný padák narástli po rozšírení motorového lietania v dvadsiatych rokoch 20. storočia. V tomto období slovenský vynálezca [[Štefan Banič]] nechal patentovať svoj upravený model padáku – U.S. Patent číslo 1,108,484. Na Slovensku sa prvé zoskoky z lietadla uskutočnili počas leteckého dňa na letisku v [[Nitra|Nitre]] 3.októbra 1920. Zoskok predviedol vojenský pilot z výšky 3000 metrov ako ukážku záchrany pilota z horiaceho lietadla.<ref name="DejinyParasutizmuZA">Mgr. Miroslav PECKO, História Žiliny  -  Z dejín letectva a parašutizmu v Žiline, 2005</ref> Po druhej svetovej vojne – v ktorej sa parašutizmus stal bežným nástrojom nielen pri záchrane zostrelených letcov, ale tiež prostriedkom dopravy zásob a vojska – sa zásluhou vyradených vojenských parašutistov, ktorí si túto činnosť v armáde obľúbili, stal z parašutizmu civilný šport. Prvé športové súťaže sa datujú do tridsiatych rokov 20. storočia a v roku 1952 sa parašutizmus stal medzinárodným športom.
 
[[Súbor:Senegal soldiers - parachute jump.jpg|náhľad|vľavo|Vojenský parašutista počas výsadku na guľových padákoch nad [[Dakar]]om, Senegal]]
Ak prebieha výsadok z lietadla, toto pred výsadkom spomalí. Po výskoku ešte niekoľko sekúnd pretrváva zotrvačná dopredná rýchlosť, až neskôr prevláda pôsobenie gravitácie. Kvôli tomuto efektu nezažíva parašutista až taký vzrušujúci pocit ako pri zoskoku z [[vrtuľník]]a visiaceho na mieste alebo z balónu. Parašutista kontroluje voľný pád zmenou svojej polohy a v prsnej polohe ležmo dosahuje hraničnú rýchlosť pádu okolo {{km|190|m}}/h, pri polohe v stoji alebo hlavou dole až 240 – {{km|320|m}}/h v závislosti od výšky výsadku. Najčastejšie používaná je stabilizačná prsná poloha, v ktorej aj dochádza k bezpečnému otvoreniu padáku.
 
Hlavný padák sa najčastejšie otvára pomocou malého výťažného padáčika, ktorým sa ako prvá uvoľní uzatváracia spona postroja. Z postroja je potom vytiahnutý kontajner padáku, z ktorého sa postupne odmotávajú šnúry. Až po rozvinutí celej dĺžky šnúr dôjde k otvoreniu kontajneru a vytiahnutiu vrchlíka padáku. Ten sa potom rozbalí a postupne nafukuje vzduchom. Otváranie padáku je pozvoľné, aby došlo k plynulému zabrzdeniu pádu. Športové padáky sa otvárajú niekoľko sekúnd, so stratou výšky okolo 150    300 metrov.
[[Súbor:Skydiving 4 way.jpg|náhľad|vľavo|Parašutisti vo formácii disciplíny RW]]
Hlavný padák sa najčastejšie otvára pomocou malého výťažného padáčika, ktorým sa ako prvá uvoľní uzatváracia spona postroja. Z postroja je potom vytiahnutý kontajner padáku, z ktorého sa postupne odmotávajú šnúry. Až po rozvinutí celej dĺžky šnúr dôjde k otvoreniu kontajneru a vytiahnutiu vrchlíka padáku. Ten sa potom rozbalí a postupne nafukuje vzduchom. Otváranie padáku je pozvoľné, aby došlo k plynulému zabrzdeniu pádu. Športové padáky sa otvárajú niekoľko sekúnd, so stratou výšky okolo 150 – 300 metrov.
 
V prípade poruchy na hlavnom padáku musí mať parašutista dostatok času k posúdeniu a riešeniu vzniknutej situácie. V prípade neodstraniteľnosti vzniknutej poruchy sa situácia rieši odhodením hlavného padáku a následným (automatickým alebo ručným) otvorením záložného padáku. Odhodenie hlavného padáku je možné až do výšky cca 300    500 metrov nad zemou, potom už sa rozhodne nedoporučuje.
 
[[Súbor:Padak-pristani.jpg|náhľad|Pristátie na padáku s dobre viditeľným výťažným padáčikom (červenej farby)]]
Súčasné padákové komplety už spĺňajú náročné medzinárodné normy na bezpečnosť a spoľahlivosť použitých materiálov a konštrukcií. Väčšina úrazov sa stáva chybou pilota, precenením vlastných schopností alebo podcenením okolitých vplyvov.
Väčšina dnešných padákových kompletov je navyše vybavená bezpečnostným zariadením AAD (Automatic Activation Device), toto zariadenie sleduje aktuálnu výšku a rýchlosť klesania a v prípade vyhodnotenia kritickej situácie automaticky otvára záložný padák.
 
[[Súbor:Skydiving 4 way.jpg|náhľad|vľavo|Parašutisti vo formácii disciplíny RW]]
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Parašutizmus|9008148|en|Parachuting|511687943}}
 
== Referenie ==
148

úprav