Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými [[mocnosť]]ami v zápase o sféru vplyvu, [[kolónia (geopolitika)|kolónie]], zdroje [[surovina|surovín]], [[odbytisko|odbytiská]] a [[trh]]y. Najagresívnejšie vystupovalo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednotení ([[1871]]) a v boji o získanie nových kolónií sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí - [[Anglicko|Anglicka]] a [[Francúzsko|Francúzska]]. Neustále vzrastal aj spor [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] s [[Ruské impérium|Ruskom]] o sféru vplyvu na [[Balkán]]e.
Už v poslednej tretine [[19. storočie|19. storočia]] sa začali vytvárať spojenecké bloky imperiálnych veľmocí. Základ týmto blokom položilo spojenectvo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], tzv. [[Dvojspolok]] z roku [[1879]], ku ktorému sa roku [[1882]] pripojilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] ([[Trojspolok]]). Trojspolok dotvorilo podpísanie zmluvy s [[Rumunské kráľovstvo|Rumunskom]] v roku 1883. [[Francúzsko]] a [[Rusko]] podpísali spojeneckú zmluvu v roku [[1892]] tzv. Dvojdohoda. V roku [[1904]] sa zblížilo [[Anglicko]] a [[Francúzsko]] a podpísali srdečnú dohodu (''entente cordiale''). Dotvorenie druhého vojenského bloku – [[Dohoda|Dohody]] (=Trojdohody) sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy v roku [[1907]].
[[Súbor:Gavrilo Princip captured in Sarajevo 1914.jpg|náhľad|vľavo|Zatknutie Gavrila Principa po atentáte na Františka Ferdinanda]]
Svoje pohnútky pre vstup do vojny mali všetky vtedajšie európske mocnosti, najväčšiu aktivitu v tomto smere však viedlo Nemecké cisárstvo. Nemecko prišlo už na konci prvého desaťročia [[20. storočie|20. storočia]] k záveru, že je na vojnu pripravené, lepšie vyzbrojené ako ostatné mocnosti, a že čím skôr vojna vypukne, tým lepšie pre Nemecko. Sami začať vojnu sa však Nemci z vnútropolitických aj vonkajších politických dôvodov neodvážili. Obzvlášť vystupovala proti nemecká sociálno-demokratická strana.
Vhodná zámienka sa nemeckým vládnucim kruhom naskytla v júni [[1914]], kedy rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v [[Bosna|Bosne]] veľké vojenské manévre. Obyvatelia [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] sa nechceli zmieriť s nedávnym pripojením ich územia k Rakúsko-Uhorsku a ich odboj podporovalo [[Srbsko]]. Manévre sa provokatívne konali pri srbských hraniciach. Následník trónu [[František Ferdinand d’Este]] ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre a na ich záver okázalo navštívil [[Sarajevo]], hlavné mesto [[Bosna|Bosny]]. [[28. jún]]a [[1914]] zastrelil [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] s manželkou [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]] počas cesty autom po [[Sarajevo|sarajevskom]] nábreží mladý študent [[Gavrilo Princip]], člen srbskej teroristickej organizácie [[Čierna ruka]]. Následník trónu nebol v Rakúsko-Uhorsku obľúbený, jeho vražda však bola vhodnou príležitosťou k rozpútaniu vojny. [[Nemecko]] začalo poukazovať na vplyv „[[Rusko|ruského]] barbarstva“ na Balkáne a naliehalo na [[Rakúsko-Uhorsko]], aby postupovalo tvrdo a sľúbilo mu svoju všestrannú podporu.
