Prvá svetová vojna: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.37.33 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jasper Deng |
|||
Riadok 27:
Boje v Európe sa viedli na viacerých frontoch (východný, západný, taliansky, balkánsky a ďalšie). Významný bol predovšetkým západný front, kde sa viedla dlhodobá zákopová vojna. Počas vojny bolo zmobilizovaných viac než 60 miliónov vojakov. Vojna sa skončila kapituláciou Ústredných veľmocí. Prímerie bolo podpísané o 5:00 11. novembra 1918 v [[Compiégne]] a začalo platiť od 11:00. Formálnym zakončením vojny však boli až [[Versaillská sústava|Parížske predmestské zmluvy]] podpísané s jednotlivými porazenými krajinami v priebehu roku 1919.
==
Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými [[mocnosť]]ami v zápase o sféru vplyvu, [[kolónia (geopolitika)|kolónie]], zdroje [[surovina|surovín]], [[odbytisko|odbytiská]] a [[trh]]y. Najagresívnejšie vystupovalo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednotení ([[1871]]) a v boji o získanie nových kolónií sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí - [[Anglicko|Anglicka]] a [[Francúzsko|Francúzska]]. Neustále vzrastal aj spor [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] s [[Ruské impérium|Ruskom]] o sféru vplyvu na [[Balkán]]e.
Už v poslednej tretine [[19. storočie|19. storočia]] sa začali vytvárať spojenecké bloky imperiálnych veľmocí. Základ týmto blokom položilo spojenectvo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], tzv. [[Dvojspolok]] z roku [[1879]], ku ktorému sa roku [[1882]] pripojilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] ([[Trojspolok]]). Trojspolok dotvorilo podpísanie zmluvy s [[Rumunské kráľovstvo|Rumunskom]] v roku 1883. [[Francúzsko]] a [[Rusko]] podpísali spojeneckú zmluvu v roku [[1892]] tzv. Dvojdohoda. V roku [[1904]] sa zblížilo [[Anglicko]] a [[Francúzsko]] a podpísali srdečnú dohodu (''entente cordiale''). Dotvorenie druhého vojenského bloku – [[Dohoda|Dohody]] (=Trojdohody) sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy v roku [[1907]].
[[Súbor:Gavrilo Princip captured in Sarajevo 1914.jpg|náhľad|vľavo|Zatknutie Gavrila Principa po atentáte na Františka Ferdinanda]]
Svoje pohnútky pre vstup do vojny mali všetky vtedajšie európske mocnosti, najväčšiu aktivitu v tomto smere však viedlo Nemecké cisárstvo. Nemecko prišlo už na konci prvého desaťročia [[20. storočie|20. storočia]] k záveru, že je na vojnu pripravené, lepšie vyzbrojené ako ostatné mocnosti, a že čím skôr vojna vypukne, tým lepšie pre Nemecko. Sami začať vojnu sa však Nemci z vnútropolitických aj vonkajších politických dôvodov neodvážili. Obzvlášť vystupovala proti nemecká sociálno-demokratická strana.
Vhodná zámienka sa nemeckým vládnucim kruhom naskytla v júni [[1914]], kedy rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v [[Bosna|Bosne]] veľké vojenské manévre. Obyvatelia [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] sa nechceli zmieriť s nedávnym pripojením ich územia k Rakúsko-Uhorsku a ich odboj podporovalo [[Srbsko]]. Manévre sa provokatívne konali pri srbských hraniciach. Následník trónu [[František Ferdinand d’Este]] ako vrchný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre a na ich záver okázalo navštívil [[Sarajevo]], hlavné mesto [[Bosna|Bosny]]. [[28. jún]]a [[1914]] zastrelil [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] s manželkou [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]] počas cesty autom po [[Sarajevo|sarajevskom]] nábreží mladý študent [[Gavrilo Princip]], člen srbskej teroristickej organizácie [[Čierna ruka]]. Následník trónu nebol v Rakúsko-Uhorsku obľúbený, jeho vražda však bola vhodnou príležitosťou k rozpútaniu vojny. [[Nemecko]] začalo poukazovať na vplyv „[[Rusko|ruského]] barbarstva“ na Balkáne a naliehalo na [[Rakúsko-Uhorsko]], aby postupovalo tvrdo a sľúbilo mu svoju všestrannú podporu.
== Začiatok vojny a účastníci ==
[[Súbor:WWI-re.png|500px|náhľad|vľavo|Rozdelenie bojujúcich strán vo vojne:<br />
zelená - Dohoda<br />
žltá - Centrálne mocnosti<br />
sivá - neutrálne štáty]]
[[Rakúsko-Uhorsko]] povzbudené podporou [[Berlín]]a zaslalo [[Srbsko|Srbsku]] ultimátum, ktorého ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné, ak nechcelo stratiť [[suverenita|suverenitu]]. [[Srbsko]] na radu [[Rusko|Ruska]], ktoré ešte nebolo na vojnu pripravené, ustúpilo, ale ultimátum v plnom rozsahu nemohlo prijať. Dňa [[28. júl]]a [[1914]] vypovedalo [[Rakúsko-Uhorsko]] [[Srbsko|Srbsku]] vojnu. O deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo bombardovať [[Belehrad]]. To okamžite využili v Berlíne ako zámienku na vypovedanie vojny [[Rusko|Rusku]]. Ruská vláda vyhlásila [[30. júl]]a mobilizáciu, rakúsko-uhorská [[31. júl]]a.
Dňa [[2. august]]a vypovedalo [[Nemecko]] vojnu [[Francúzsko|Francúzsku]], v ten istý deň obsadilo [[Luxembursko]] a deň nato vstúpili nemecké vojská do neutrálneho [[Belgicko|Belgicka]], aby tak získali prechod do Francúzska. Porušenie neutrality Belgicka dalo Veľkej Británii podnet na vypovedanie vojny Nemecku ([[4. august]]a). Dňa [[6. august]]a vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, [[7. august]]a ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom [[Čierna Hora]], do týždňa vstúpili do vojny proti Rakúsko-Uhorsku aj Francúzsko a Veľká Británia a 28. augusta ohlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu [[Belgicko|Belgicku]].
Z ázijských krajín vstúpilo do vojny po boku Dohody [[Japonsko]] ([[23. august]]a, Japonsko zabralo v [[Čína|Číne]] nemecký prístav [[Kiau-Čeu]]) a [[Turecko]] po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska ([[30. október|30. októbra]]). Malý srbský konflikt sa rozrástol na svetovú vojnu. Neutrálnymi ostali [[Švédsko]], [[Nórsko]], [[Dánsko]], [[Holandsko]], [[Španielsko]], [[Portugalsko]], [[Grécko]], [[Bulharsko]], [[Spojené štáty|USA]], viaceré krajiny v Ázii a Latinskej Amerike, ako aj [[Taliansko]] a [[Rumunsko]], hoci mali spojenecké zmluvy s ústrednými veľmocami (Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom).
V roku [[1914]] proti sebe teda stáli 2 strany:
* Štáty Dohody: Anglicko, Francúzsko, Rusko – tábor s najmohutnejším ekonomickým, materiálovým i ľudským potenciálom (Neskôr sa pripojilo Taliansko a USA)
* [[Ústredné veľmoci]] (Ústredné mocnosti): Nemecko, Rakúsko–Uhorsko - názov skupina získala na základe geografickej polohy v Európe (neskôr sa pripojilo Turecko a Bulharsko)
Vojnová psychóza ovládla európske mestá. V Nemecku sa išlo do vojny s heslami: „Ideme na krátky výlet do [[Paríž]]a“. Dokonca aj nemeckí sociálni demokrati podľahli psychóze.
Na [[Slovensko|Slovensku]] bolo obyvateľstvo proti vojne, najmä preto, že bola proti Rusku a Srbsku, a aj napriek tomu, že bola vedená za ich „vlasť“ Rakúsko-Uhorsko. Dávali to najavo už pri [[mobilizácia|mobilizácii]], neskôr [[dezercia]]mi, prebiehaním do ruského zajatia, [[vzbura]]mi vo vojsku. Podobná bola situácia v Česku. Na Slovensku [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenská národná strana]] vyhlásila politickú pasivitu, aby sa vyhla zásahom vládnej moci, a aby od nej Maďari nemohli vynucovať verejné prejavy vernosti „vlasti“, ktoré boli v rozpore s cítením Slovákov.
== Krach bleskovej vojny ==
| |||