Brigita Schmögnerová: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnok
d odkaz fix.
Riadok 17:
V rokoch [[1966]]-[[1971]] absolvovala štúdium na [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Vysokej škole ekonomickej]] v Bratislave. V roku 1971 sa stala na tejto škole odbornou asistentkou (katedra ekonomicko-matematických metód Fakulty riadenia). Postgraduálne študovala [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckú fakultu UK]] (odbor [[matematická štatistika]]). Vzdelanie si doplnila na študijnom pobyte v [[Atény|Aténach]], krátko aj na Georgetownskej univerzite vo [[Washington D.C.|Washingtone)]]. V rokoch [[1976]]-[[1979|79]] pôsobila ako vedecká pracovníčka, popritom sa venovala externej ašpirantúre na VŠE, kde získala titul kandidáta ekonomických vied. Stala sa vedúcou odboru pre makroekonómiu Ekonomického ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]].
 
Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] sa stala poradkyňou predsedu vlády, odbornou poradkyňou v komisiách Ministerstva priemyslu ([[1990]]-[[1992|92]]). V marci [[1994]] bola vymenovaná za podpredsedníčku dočasnej [[Jozef Moravčík (politik)|Moravčíkovej]] vlády (za [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]]), po predčasných parlamentných voľbách sa stala poslankyňou [[NR SR]] - členkou výboru pre financie, rozpočet a menu. V SDĽ zastávala funkciu podpredsedníčky, spočiatku pre ekonomickú a sociálnu politiku, neskôr pre hospodárstvo. Na jar [[1998]] bola navrhnutá poslaneckým klubom SDĽ za kandidátku na [[prezident]]a v treťom kole volieb. Po parlamentných voľbách v tom istom roku sa stala [[Ministerstvo financií SR|ministerkou financií]].
 
V prvom roku svojho pôsobenia sa jej podarilo zaviesť balíček ekonomických opatrení, akými bolo zvýšenie regulovaných cien nájomného, cestovného, energií a dočasné zavedenie dovoznej prirážky, ako aj zvýšenie [[DPH]] zo 6 % na 10 %. V parlamente presadila zníženie dane z príjmu [[Právnická osoba|právnickych osôb]] zo 40 % na 25 %, ako aj zníženie daní (a počet daňových pásiem) u [[Fyzická osoba|fyzických osôb]], pričom sa zvýšili odpočítateľné položky zo základu dane. Nepopulárnym sa stalo zvýšenie nepriamych daní, okrem DPH sa zvýšila spotrebná daň z [[tabak]]u, [[alkohol]]u, pohonných látok a cestná daň. Ďalším krokom bola reštrukturalizácia bankového sektora. Klasifikované úvery najväčších bánk boli prevedené do [[Konsolidačná banka|Konsolidačnej banky]], po čom boli tri najväčšie štátne banky - [[Všeobecná úverová banka]], [[Slovenská sporiteľňa]] a [[Investičná a rozvojová banka]] predané zahraničným investorom. Tieto bankové reformy mali za následok výrazné zníženie úrokovej miery na trhu. V roku 2000 dostala od britského časopisu [[Euromoney]] ako prvá žena ocenenie "Najlepší minister financiií". Počas funkčného obdobia opakovane varovala občanov pred vkladaním financií do nebankových subjektov.