Jazyk (jazykoveda): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Hamann: pravopis, typografia
→‎Saussure: typografia
Riadok 35:
'''Jazyk''' podľa [[Roman Osipovič Jakobson|R. O. Jakobsona]] obsahuje vždy niekoľko súbežných štruktúr, z ktorých každá je charakterizovaná inou funkciou.<ref name="filit"/>
=== Saussure ===
'''Jazyk''' podľa [[Ferdinand de Saussure|Saussura]] je systém sociálnych noriem a systém znakov ([[znakový systém]]) odlišný od aktuálneho hovorenia. Pravidelnosti v jazyku zasa sakladajúzakladajú na systéme sociálnych konvencií. Jazyk je fundamentom hovorenia (''parole'') ako priamo pozrovateľného správania sa. Jazyk je formou a nie substanciou. Jazyk osebe a pre seba je jediným a pravým predmetom [[lingvistika|lingvistiky]]. Jazyk treba podľa Saussura študovať najprv z hľadiska jeho stavu a fungovania v určitom časovom okamihu, t. j. synchrónne, aby sa mohli skúmať zmeny tohto stavu, t. j. aby sa jazyk mohol skúmať diachrónne.<ref name="filit"/>
 
=== Wittgenstein ===
Podľa [[Ludwig Wittgenstein|L. Wittgensteina]] sa význam výrazov '''jazyka''' nedá oddeliť od použitia týchto výrazov v živej reči. Sám osebe sa každý znak zdá byť mŕtvym. Čo mu dodáva život? Žije v používaní. Čo určitý výraz znamená, závisí od toho, ako sa v určitom jazyku používa. Ideálny jazyk neexistuje. Musíme sa vrátiť k bežnej [[reč]]i. Ako sa výraz v jazyku používa, ukazuje gramatika tohto jazyka. Tá obsahuje pravidlá hry jazyka. Prirovnanie jazyka k hre sa stáva ústrednou myšlienkou. Wittgenstein hovorí o jazykovej hre. Jazyková hra sa normálne skladá z radu jazykových vyjadrení a k tomu ešte patrí určitá vonkajšia situácia a väčšinou aj iné konania. Jazykovými hrami sú napríklad rozkazovanie a konanie podľa rozkazu, opis predmetu podľa toho, ako vyzerá, alebo podľa jeho rozmerov, vymýšľanie príbehu, žartovanie atď.<ref name="filit"/>