Ján Francisci-Rimavský: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 62.168.111.58 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA
Bez shrnutí editace
Riadok 16:
Pochádzal z remeselníckej rodiny. Od roku 1827 navštevoval ľudovú školu v [[Hnúšťa|Hnúšti]], 1830 – 34 študoval na latinskej škole v [[Ožďany|Ožďanoch]], 1834 – 39 na [[Evanjelické lýceum v Levoči|ev. lýceu v Levoči]], 1839 – 43 v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku 1843 zložil kandidátsku skúšku z teológie, o niečo neskôr (1845 – 47) pokračoval v štúdiu na práve v [[Prešovské kolégium|prešovskom kolégiu]]. Počas štúdia v [[Bratislava|Bratislave]] sa zoznámil s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]].
 
Pracoval ako námestník profesora na katedre reči a literatúry v [[Levoča|Levoči]], neskôr u podžupana [[Gemer (župa)|Gemerskej stolice]] [[Gustáv Fáy|G. Fáya]]. V roku [[1848]] s [[Štefan Marko Daxner|Š. M. Daxnerom]] a [[Michal Miloslav Bakuliny|M. Bakulinym]] organizoval národné gardy. Bol odsúdený do väzenia (väznený v [[Plešivec|Plešivci]] a v [[Budapešť|Pešti]]) a po prepustení sa stal kapitánom slovenského dobrovoľníckeho oddielu.
 
Po revolúcii pracoval v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a v rokoch [[1853]] – [[1859]] pôsobil ako župný komisár v [[Debrecín]]e. V roku [[1860]] sa stal v [[Budín]]e radcom kráľovskej miestodržiteľskej rady. Popri superintendantovi [[Karol Kuzmány|K. Kuzmánym]] sa stal svetským predstaviteľom slovenských [[evanjelická cirkev|evanjelických cirkví]] v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V rokoch [[1861]] – [[1863]] bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Bol predsedom dočasného výboru [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a po jej založení doživotným čestným podpredsedom. V roku [[1864]] – [[1865]] bol [[župan]]om [[Liptov (župa)|Liptovskej stolice]], po rakúsko-maďarskom vyrovnaní bol penzionovaný,sa presťahoval sa do [[Revúca (mesto)|Revúcej]], kde pôsobil ako hlavný dozorca vyššieho gymnázia v [[Revúca (mesto)|Revúcej]]. V roku [[1872]] sa natrvalo presťahoval do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]], no zostáva v ústraní od kultúrneho i spoločenského a politického diania. V roku [[1870]] sa stal predsedom [[Kníhtlačiarsky účastinársky spolok|Kníhtlačiarskeho účastníckeho spolku]] v Martine, a bol ním až do roku [[1898]]. Pochovaný je na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]].
 
== Tvorba ==
Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise [[Nitra (časopis)|Nitra]]. Jeho prvé diela patria tiež k jedným z prvých diel písaných v štúrovskej slovenčine. Písal vlastenecké básne, lyrické básne, no tiež sa venoval písaniu balád a ľúbostným veršom. V prozaickej oblasti sa venoval najmä historickým dielam písaným ľudovým jazykom, zbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal vydávať.v Okremroku práce1871 na vlastných zbierkach povestí sa tiež spolupodielal na vydaniach [[Pavol Dobšinský/Dobšinského]] a [[Jozef Škultéty|Škultétyho]] zbierkachvydávať. V časopise [[Orol (časopis)|Orol]] mu vyšlo viacero recenzií na súčasnú literárnu produkciu.
Dal im príznačný názov ''"Poviedky pre slovenské dietky".'' Zaradil doň rozprávky ''"Starý človek a dvanásť oviec","Pamodaj šťastia, lavička" a "Zlatá priadka".'' V tom istom roku vydal aj rozšírenú reedíciu prvého zväzku obľúbenej štúrovskej Zorničky.
 
Čítaním detí a mládeže sa stal aj jeho "vlastný životopis", najmä jeho prvá časť, v ktorej plasticky opisuje svoje detstvo a pomery v uhorských školách.
== Dielo ==
Prekladal aj divadelné hry, hlavne z polštiny.
* [[1844]] – ''Ohlas'', báseň
* [[1844]] – ''Janko podhorský'', historická próza
* [[1844]] – ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', prvá tlačená publikácia v štúrovskej slovenčine, Bratislava
* [[1845]] – ''Slovenskje povesti'', 1. diel, Levoča
* [[1868]] – ''Vzájomné pomocnice'', Budapešť
* [[1871]] – ''Poviedky pre slovenské dietky'', Martin
* [[1871]] – ''Zornička'', Martin
* [[1889]] – ''Iskry zo zaviatej pahreby'', zbierka ľúbostných básní, Martin
* [[1895]] – ''Nákres povstania, ustrojenia, vyvinovania sa a výsledku účinkovania kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku v Turčianskom Svätom [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] a jeho kníhtlačiarne za prvých dvadsaťpäť rokov ([[1870]] – [[1894]]) jeho jestvovania'', Martin
* [[1897]] – ''Črty z doby moysesovskej'', dielo o osudoch [[Štefan Moyzes|Š. Moysesa]], prvého predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] pri príležitosti jeho 100. narodenín
* [[1899]] – ''Vyšetrovanie Slovenského ústavu na evanj. lyceume v Prešporku r. 1843'', Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 651 – 665
* [[1899]] – ''Osvedčenie Štefana Marka Daxnera, podané r. 1848 Eugenovi Kubínyimu... o proklamácii "Bratia Slováci"'', Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 714 – 721
* [[1904]] – ''Vlastný životopis'', Martin (publikovaný prvý raz v Slovenských pohľadoch na pokračovanie v rokoch 1909 a 1910)
 
Preklady:
* [[1871]] – [[Shakespeare]], W. : ''Láska zdolá všetko alebo Skrotená divočka'', Martin
* [[1880]] – Börnstein, H. : ''Oklamaní klamári'', Martin
* [[1880]] – [[Aleksander Fredro|Fredro, A.]] : ''Dámy a husári'', Martin
* [[1900]] – [[Roderich Benedix|Benedix, R.]] : ''Nežné príbuzenstvo'', Martin
* [[1900]] – [[Aleksander Fredro|Fredro, A.]] : ''Hrúza, čo sa robí'', Martin
* [[1907]] – Birch-Pfeifer, Ch. : ''Diablik'', Martin
 
== Rodina ==
* Otec Ján Francisci, krajčír (1800 – 1836), matka Mária, rod. Chrapanová (1804 – 1875).
* Mal dvoch bratov.
* Manželka Amália, rod. Kasanická (1833 – 1876), mal dcéru a dvoch synov: syn [[Miloslav Francisci]] bol hudobným skladateľom a autorom prvých slovenských [[opereta|operiet]].
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Ján Francisci-Rimavský}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://zlatyfond.sme.sk/autor/194/Jan-Francisci Plné texty diel J. Francisciho]
 
{{DEFAULTSORT:Francisci-Rimavský, Ján}}
[[Kategória:Narodenia v 1822]]
[[Kategória:Úmrtia v 1905]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí národní buditelia]]
[[Kategória:Politici SNS (historickej)]]
 
[[cs:Ján Francisci-Rimavský]]
[[de:Ján Francisci-Rimavský]]
[[it:Ján Francisci-Rimavský]]
[[ru:Францисци, Ян]]