Bitka na Dnepri: Rozdiel medzi revíziami

V neskorých nočných hodinách [[26. september|26. septembra]] sa na niekoľko kilometrovom úseku brehu pred obcou [[Ľjutež]] severne od Kyjeva, pokúsili o prechod Dnepra viaceré pechotné pluky [[Sovietska 240. divízia|240. divízie]] spadajúcej pod velenie [[Sovietska 38. armáda|38. armády]]. V následných ťažkých bojoch s [[88. divízia Wehrmachtu|88.]] a [[208. divízia Wehrmachtu|208. divíziou]] nemeckého [[XIII. zbor Wehrmachtu|XIII. zboru]] ale boli za ťažkých strát odrazené. Okolo 4. hodiny ráno 27. septembra sa na tom istom úseku cez rieku pokúsila prejsť na piatich rybárskych člnoch časť jednej z [[Čata (armádavojenská jednotka)|čiat]] 842. pechotného [[pluk]]u. Vojaci sa počas prechodu dostali do nemeckej [[mínomet]]nej paľby, ktorá zasiahla jeden z člnov. Hŕstka ľahko vyzbrojených vojakov, ktorým velil poručík [[Piotr Prochorovič Nefiodov|Piotr Nefiodov]] však prenikla na druhý breh a vytvorila obranné postavenie v neprehľadnom teréne {{m|200|m}} od rieky. Od dopoľudňajších hodín do večera táto bojová skupina odrážala útoky nemeckej čaty a [[rota|roty]]. Do večera tak zostalo Nefiodovovi už len 10 bojaschopných mužov. V noci sa však podarilo Sovietom posilniť predsunutý oddiel 75 mužmi a ráno aj ďalšími jednotkami, takže do 30. októbra už predmostie pri Ľjuteži bránili 2 pluky 240. divízie<ref>Paul Carell: ''Spálená země.'' Plzeň, Mustang, 1996, s. 295</ref>.