Opál: Rozdiel medzi revíziami

'''Opál''' je [[amorfný]] [[minerál]], chemicky hydratovaný oxid kremičitý - SiO₂·nH₂O.

 

Opál je [[amorfný]] a má rôznorodý [[habitus]] -- môže byť celistvý, hroznovitý, obličkovitý, kvapľovitý, guľovitý, hľuzovitý, prípadne môže vytvárať [[konkrécia|konkrécie]]. Drahý opál je mliečnobiely alebo čierny a prekrásne hrá rozličnými dúhovými farbami, zvyčajne červenou, modrou a žltou (opalizuje). So zohrievaním vody, ktorá je v ňom viazaná, sa jeho farba často mení. Napríklad ak sa drahý opál zohreje v dlani, bude sa mimoriadne lesknúť. Ohnivý opál je žltý alebo červenkastý a môže, ale nemusí opalizovať. Obyčajný opál je sivý, čierny alebo zelený a hrou farieb sa nevyznačuje. Vryp opálu je biely. Tento minerál môže byť priehľadný až nepriehľadný. Jeho lesk sa mení od skleného až po smolný, mastný alebo perleťový, najčastejšie však býva sklený. Opálovou hmotou býva niekedy [[Fosília|fosilizované drevo]], hovoríme o drevnom opále.

 

Formuje sa pri nízkych teplotách z vody bohatej na SiO₂, a to najmä v okolí horúcich prameňov.

 

V [[ultrafialové svetlo|ultrafialovom svetle]] opál často [[fluorescencia|fluoreskuje]] a je nerozpustný v [[kyselina|kyselinách]]. Zohrievaním sa rozkladá, stráca molekuly vody a môže sa zmeniť na [[kremeň]]- chalcedón. Ak je vystavený dlhší čas pôsobeniu vzduchu, jeho štruktúra sa stáva krehkou; príčinou tohto javu je strata vody a s tým súvisiaci vznik prasklín.

 

Častý v [[pyroklast]]ikách slovenských neovulkanitov, v [[andezit]]och, [[tuf]]och, [[tufit]]och, [[limnokvarcit]]och ai.

[[Herľany]], [[Ponická Huta]] (pri [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]), [[Svätý Anton (okres Banská Štiavnica)|Svätý Anton]] (bývalý Antol pri [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]), [[Krupina]], [[Šášovské Podhradie]], Dubník (pri [[Červenica|Červenici]]).

[[hu:Opál]]

[[id:Opal]]

[[io:Opalo]]

[[is:Ópall]]