Spojené štáty: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.3) (robot Zmenil: tt:Америка Кушма Штатлары |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 68:
[[Súbor:Gilbert Stuart Williamstown Portrait of George Washington.jpg|náhľad|vľavo|[[George Washington]], prvý prezident USA [[1789]]–[[1797|97]], nazývaný aj ''Father of his Country'', čo voľne preložené znamená ''otec národa''.]]
Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniách vyvolali protibritskú opozíciu, ktorá vyvrcholila roku [[1775]] vypuknutím otvorenej vojny medzi kolóniami a Veľkou Britániou. Roku [[1776]] vydal [[druhý Kontinentálny kongres]] ''[[Vyhlásenie nezávislosti|Deklaráciu nezávislosti]]'', ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. Podľa [[Články Konfederácie|Konfederačných článkov]] z roku [[1781]] si každý zo štátov únie zachoval samostatnú vnútornú a ekonomickú politiku. Vojna za nezávislosť sa skončila v roku [[1783]] britským uznaním nového štátu. Roku [[1787]] bol [[Konfederácia|konfederatívny]] charakter USA nahradený systémom [[Federácia|federatívnym]]. Nová [[Ústava Spojených štátov|ústava]] bola prijatá po necelých štyroch mesiacoch rokovaní 17. septembra [[1787]]. Od konca [[18. storočie|18. storočia]] sa potom začala územná expanzia USA smerom na západ a na juh. Postupne boli do únie prijaté ďalšie štáty: [[Vermont]] ([[1791]]), [[Kentucky]] ([[1792]]), [[Tennessee]] ([[1796]]), [[Ohio]] ([[1803]]). V roku [[1803]] bola od [[Francúzsko|Francúzska]] odkúpená [[Louisiana]] (jej časť bola prijatá do únie ako rovnomenný štát roku [[1812]]). Snaha pripojiť aj [[Kanada|Kanadu]] sa skončila neúspešne [[Vojna roku 1812|vojnou]] s Veľkou Britániou v rokoch [[1812]]
Rozpory medzi otrokárskym Juhom a slobodným Severom viedli v rokoch [[1860]]
Americká účasť v obidvoch svetových vojnách na strane spojencov významne prispela k ich víťazstvu. Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo USA zverené do správy správcovské územie [[OSN]] v Tichom oceáne a väčšina z novo konštituovaných štátov sa neskôr stala voľne pridruženými štátmi USA ([[Marshallove ostrovy]], [[Severné Mariány]], [[Mikronézia (štát)|Mikronézia]] atď.). Roku [[1959]] boli vytvorené dva doteraz posledné štáty únie
sa stali hospodársky najsilnejším štátom sveta a popri [[ZSSR]] rozhodujúcou vojenskou veľmocou. Rolu vedúcej svetovej veľmoci ešte zvýraznil pád komunistických režimov vo východnej Európe po roku [[1989]] a následný rozpad ZSSR. == Demografia ==
Řádek 95 ⟶ 96:
V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[United States 2005 Census|sčítania obyvateľstva v roku 2005]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí (hoci aj tak zostáva poradie prvých troch miest zachované).
# [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát USA)|štát New York]]
# [[Los Angeles]], [[Kalifornia]]
# [[Chicago]], [[Illinois]]
# [[Houston]], [[Texas]]
# [[Philadelphia]], [[Pensylvánia]]
# [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]], [[Arizona]]
# [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]], [[Kalifornia]]
# [[San Antonio (Texas)|San Antonio]], [[Texas]]
# [[Dallas]], [[Texas]]
# [[San José (Kalifornia)|San Jose]], [[Kalifornia]]
# [[San Francisco]], [[Kalifornia]]
# [[Austin (Texas)|Austin]], [[Texas]]
# [[Indianapolis]], [[Indiana]]
# [[Columbus (Ohio)|Columbus]], [[Ohio]]
# [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]], [[Florida]]
# [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]], [[Maryland]]
# [[Fort Worth]], [[Texas]]
# [[Detroit]], [[Michigan]]
# [[Louisville (Kentucky)|Louisville]], [[Kentucky]]
# [[Memphis (Tennessee)|Memphis]], [[Tennessee]]
== Administratívne členenie ==
Řádek 230 ⟶ 231:
| 8.3%|| 7.2%|| -1.1%|| -0.2%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| Kresťania
| 4.7%|| 7.2%|| +2.5%|| +75.3%
|-
Řádek 239 ⟶ 240:
| 2.9%|| 2.8%|| -0.1%|| +12.3%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Protestanti]]
| 10.0%|| 2.4%|| -7.7%|| -73.0%
|-
|