Spojené štáty: Rozdiel medzi revíziami

Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniách vyvolali protibritskú opozíciu, ktorá vyvrcholila roku [[1775]] vypuknutím otvorenej vojny medzi kolóniami a Veľkou Britániou. Roku [[1776]] vydal [[druhý Kontinentálny kongres]] ''[[Vyhlásenie nezávislosti|Deklaráciu nezávislosti]]'', ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. Podľa [[Články Konfederácie|Konfederačných článkov]] z roku [[1781]] si každý zo štátov únie zachoval samostatnú vnútornú a ekonomickú politiku. Vojna za nezávislosť sa skončila v roku [[1783]] britským uznaním nového štátu. Roku [[1787]] bol [[Konfederácia|konfederatívny]] charakter USA nahradený systémom [[Federácia|federatívnym]]. Nová [[Ústava Spojených štátov|ústava]] bola prijatá po necelých štyroch mesiacoch rokovaní 17. septembra [[1787]]. Od konca [[18. storočie|18. storočia]] sa potom začala územná expanzia USA smerom na západ a na juh. Postupne boli do únie prijaté ďalšie štáty: [[Vermont]] ([[1791]]), [[Kentucky]] ([[1792]]), [[Tennessee]] ([[1796]]), [[Ohio]] ([[1803]]). V roku [[1803]] bola od [[Francúzsko|Francúzska]] odkúpená [[Louisiana]] (jej časť bola prijatá do únie ako rovnomenný štát roku [[1812]]). Snaha pripojiť aj [[Kanada|Kanadu]] sa skončila neúspešne [[Vojna roku 1812|vojnou]] s Veľkou Britániou v rokoch [[1812]]  –  [[1814]]. Z jednotlivých teritórií boli postupne vytvárané štáty: [[Indiana]] ([[1816]]), [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]] ([[1817]]), [[Illinois]] ([[1818]]), [[Alabama]] ([[1819]]), [[Maine]] ([[1820]]), [[Missouri (štát USA)|Missouri]] ([[1821]]). V roku [[1819]] získalo USA od Španielska [[Florida|Floridu]] (štát od [[1845]]) a v roku 1845 bol [[anexia|anektovaný]] [[Texas]] a po americko-mexickej vojne z rokov [[1846]]  –  [[1848]] [[Kalifornia]] (štát od [[1850]]) a ďalšie územia. Do začiatku 60. rokov boli do únie prijaté ďalšie štáty: [[Arkansas]] ([[1836]]), [[Michigan]] ([[1837]]), [[Iowa]] ([[1846]]), [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]] ([[1848]]), [[Minnesota]] ([[1858]]), [[Oregon]] ([[1859]]).

Rozpory medzi otrokárskym Juhom a slobodným Severom viedli v rokoch [[1860]]  –  [[1861]] k secesii (odtrhnutiu) 11 južných štátov ([[Južná Karolína]], [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]], [[Florida]], [[Alabama]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[Louisiana]], [[Texas]], [[Virgínia]], [[Arkansas]], [[Severná Karolína]], [[Tennessee]]), ktoré vyhlásili [[Konfederované štáty americké]], a následne občiansku vojnu. Vojna medzi Juhom (Konfederáciou) a Severom (Úniou) trvala do roku [[1865]] a skončila víťazstvom Severu. Mohutný hospodársky rozvoj po skončení vojny bol sprevádzaný ďalšou expanziou na západ. Do [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] tu vzniklo 15 ďalších štátov: [[Kansas (štát USA)|Kansas]] ([[1861]]), [[Západná Virgínia]] ([[1863]]), [[Nevada (štát USA)|Nevada]] ([[1864]]), [[Nebraska]] ([[1867]]), [[Colorado (štát USA)|Colorado]] ([[1876]]), [[Severná Dakota]], [[Južná Dakota]], [[Montana]], [[Washington (štát)|Washington]] ([[1889]]), [[Idaho]], [[Wyoming]] ([[1890]]), [[Utah]] ([[1896]]), [[Oklahoma]] ([[1907]]), [[Arizona]], [[Nové Mexiko]] ([[1912]]). V roku [[1867]] odkúpila americká vláda od [[Rusko|Ruska]] [[Aljaška|Aljašku]] a od 80. rokov [[19. storočia]] potom USA expandovali aj mimo vlastnej americkej pevniny do [[Karibik|karibskej oblasti]] a do [[Tichý oceán|Tichomoria]] ([[protektorát]] nad [[Portoriko]]m a [[Kuba|Kubou]], ostrov [[Guam]], [[Filipíny]], anexia [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovov]] roku [[1898]], rozdelenie ostrova [[Samoa]] s [[Nemecko]]m roku [[1899]], Prieplavové pásmo v [[Panama (štát)|Paname]] atď.).

Americká účasť v obidvoch svetových vojnách na strane spojencov významne prispela k ich víťazstvu. Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo USA zverené do správy správcovské územie [[OSN]] v Tichom oceáne a väčšina z novo konštituovaných štátov sa neskôr stala voľne pridruženými štátmi USA ([[Marshallove ostrovy]], [[Severné Mariány]], [[Mikronézia (štát)|Mikronézia]] atď.). Roku [[1959]] boli vytvorené dva doteraz posledné štáty únie  –  [[Aljaška]] a [[Havaj (štát USA)|Havaj]]. Za 2. svetovej vojny, ktorá priamo nezasiahla územie USA (okrem Havajských ostrovov), sa priemyslová výroba zdvojnásobila a USA najvačši chrapuny
sa stali hospodársky najsilnejším štátom sveta a popri [[ZSSR]] rozhodujúcou vojenskou veľmocou. Rolu vedúcej svetovej veľmoci ešte zvýraznil pád komunistických režimov vo východnej Európe po roku [[1989]] a následný rozpad ZSSR.

# [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát USA)|štát New York]]  –  8 391 881

# [[Los Angeles]], [[Kalifornia]]  –  3 849 378

# [[Chicago]], [[Illinois]]  –  2 695 598

# [[Houston]], [[Texas]]  –  2 208 180

# [[Philadelphia]], [[Pensylvánia]]  –  1 449 634

# [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]], [[Arizona]]  –  1 461 045

# [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]], [[Kalifornia]]  –  1 356 428

# [[San Antonio (Texas)|San Antonio]], [[Texas]]  –  1 327 408

# [[Dallas]], [[Texas]]  –  1 299 543

# [[San José (Kalifornia)|San Jose]], [[Kalifornia]]  –  974 315

# [[San Francisco]], [[Kalifornia]]  –  805 235

# [[Austin (Texas)|Austin]], [[Texas]]  –  797 390

# [[Indianapolis]], [[Indiana]]  –  795 458

# [[Columbus (Ohio)|Columbus]], [[Ohio]]  –  787 470

# [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]], [[Florida]]  –  782 623

# [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]], [[Maryland]]  –  752 345

# [[Fort Worth]], [[Texas]]  –  741 206

# [[Detroit]], [[Michigan]]  –  713 777

# [[Louisville (Kentucky)|Louisville]], [[Kentucky]]  –  708 604

# [[Memphis (Tennessee)|Memphis]], [[Tennessee]]  –  682 102

|align=left style="text-indent:15px"| Kresťania  –  bez príslušnosti k cirkvi

|align=left style="text-indent:15px"| [[Protestanti]]  –  bez príslušnosti k cirkvi