Viktória (švédska princezná): Rozdiel medzi revíziami

wikilinky
d (→‎Vyznamenania: typografia)
(wikilinky)
}}
'''Viktória, korunná švédska princezná, vojvodkyňa z Västergötland''' {{v jazyku|swe|Victoria, Sveriges kronprinsessa, hertiginna av Västergötland}}, celé meno: Victoria Ingrid Alice Désirée; (* [[14. júl]] [[1977]], [[Štokholm]]) je dedička švédskeho trónu. Ak nastúpi na trón ako sa očakáva, bude v poradí štvrtou švédskou kráľovnou – panovníčkou (po [[Margaréta I. (Dánsko)|Margaréte I.]], [[Kristína I.|Kristíne I.]] a [[Ulrika Eleonóra|Ulrike Eleonóre]]) a prvou švédskou panovníčkou od roku [[1720]].
 
== Detstvo ==
:Viktória sa narodila 14.ako júlanajstaršie 1977 v Štokholme a je najstaršou z troch detídieťa švédskeho kráľovského páru, kráľa Carla[[Karol XVI. Gustáv|Karola XVI. GustafaGustáva]] a jeho nemeckej manželky kráľovnej Silvie, rod. Sommerlathovej. Je členkou kráľovskej rodu Bernadottovcov. V roku [[1979]] po zmene ústavy bola vymenovaná za švédsku korunnú princeznú v nástupníctve na švédsky trón pred jej mladším bratom Carlom Philipom. Jej nástupníctvo na trón formálne nadobudlo účinnosť 1. januára 1980 ústavnou zmenou zákona o nástupníctve zaisťujúceho prednostné právo prvorodenectva, čím prestali byť upredstňovaní mužskí potomkovia. Švédsko je pritom prvou krajinou, ktorá tento nástupnícky poriadok zaviedla. Po rodovej línii svojho otca je i 205. dedičkou v poradí na britský trón.
 
:Svoje rodné mená zdedila princezná po viacerých príbuzných. Svoje prvé meno zdedila po svoje pra-pra starej matke, [[Viktória Bádenská|Viktórii z BadenuBádenskej]], manželke švédskeho kráľa Gustafa[[Gustáv V.|Gustáva V.]] Ďalšie mená má po svojej pratete Ingrid Dánskej, po starej matke z matkinej strany Alice Sommerlath (rodenej de Toledo) a napokon po [[Désirée Claryová|Désirée Clary]], manželke Charles[[Karol XIV. JohnaJán|Karola aXIV. Jána]], bývalej snúbenici [[Napoleon Bonaparte|Napoleona IBonaparte]].<br />
:Pokrstená bola v kráľovskom palácovom chráme 27. septembra 1977. Jej krstnými rodičmi sú nórsky kráľ [[Harald V. (Nórsko)|Harald V.]], Ralf Sommerlath (brat jej matky), holandská kráľovná [[Beatrix]] a jej teta, princezná Désirée, barónka zo Silfverschiöld.<br />
Rovnako i Viktória je krstnou matkou viacerým kráľovským deťom, poväčšine budúcim následníkom, ako: nórska princezná Ingrid Alexandra, holandská princezná Catharina-Amalia, dánsky prince Christian, belgická princezná Eléonore, atď.
 
== Vzdelanie ==
:Viktória navštevovala štátnu základnú školu (Ålstensskolan) a gymnázium Enskilda v Štokholme, kde zmaturovala v roku 1996. Nasledujúci školský rok (1996/97) študovala na francúzskej Université Catholique de l'Ouest v Angers, následne v jeseni roku 1997 sa zúčastnila na špeciálnom študijnom programe, čo bolo súčasťou práce pre švédsky parlament. Počas rokov 1998 - 2000 sa Viktória zdržiavala v Spojených štátoch, kde študovala rôzne predmety na [[Yale University]], New Haven, Connecticut.
 
V máji 1999 pôsobila na švédskej ambasáde vo [[Washington D.C.|Washingtone, D.C.]] V roku [[2000]] študovala riešenie konfliktov a medzinárodné udržanie mieru na „Švédskej akadémii národnej obrany“ (Försvarshögskolan). Viktória viedla švédske predsedníctvo Európskej únie a dokončila študijný program Vládne úradníctvo (Rosenbad) v roku [[2001]].
 
Počas letného semestra v roku [[2002]], ViktróriaViktória ukončila študijný program vo Švédskej medzinárodnej agentúre rozvojovej spolupráce (Sida). V júni a septembri pôsobila v sídle [[OSN]] v [[New York]]u; v jeseni vo Švédskom obchodnom zastupiteľstve v Berlíne a Paríži.
 
V roku [[2003]] Viktóriine štúdiá pokračovali návštevou švédskych podnikov, štúdiom vnútroštátneho programu poľnohospodárstva a lesníctva, rovnako ako i absolvovaním základnej vojenskej služby výcvikom v SWEDINT (the Swedish Armed Forces International Centre).
 
V roku [[2004]] pokračovala návštevou švédskych podnikov a v jeseni kurzmi politických vied, medzinárodných vzťahov a riešením konfliktov na Švédskej akadémii národnej obrany. V roku [[2005]] študovala na Štokholmskej univerzite.
V roku [[2006]] sa zapísala do programu ministerstva zahraničných vecí pre diplomatov, ktorý prebiehal od septembra 2006 do júna 2007. Ide o výcvikový program pre mladých budúcich diplomatov, ktorý umožňuje nahliadnuť do ministerskej práce, styku s cudzinou a bezpečnostných zložiek a vzájomných vzťahov Švédska s okolitým svetom. Výučba zahŕňa prednášky, semináre, skupinovú prácu a návštevy úradov a inštitúcií.
 
V roku [[2007]] absolvovala súkromné štúdiá [[Francúzština|francúzštiny]] a zúčastnila sa na stáži ako veľvyslankyňa [[Švédsko|Švédska]] v [[Európska únia|Európskej únii]]. V júni 2009 promovala s titulom [[bakalár]] umenia na [[Uppsala|Uppsala University]].
 
== Zmena následníctva ==
Bola ustanovená za korunnú princeznú a priamu dedičku švédskeho trónu 1. januára [[1980]] zmenou zákona o nástupníctve z roku [[1810]] (Successionsordningen). Táto ústavná zmena znamenala, že dedičom trónu sa stane prvorodené dieťa monarchu bez ohľadu na pohlavie.
Keď sa stala dedičkou, získala tiež titul vojvodkyňa z Västergötlandu, čo je jedna z historických provincií Švédska.
Pred touto ústavnou zmenou bol priamym dedičom trónu jej mladší brat, princ Carl Philip, vojvoda z Värmlandu. V súčasnosti je tretím v poradí na trón, po Viktóriinej dcére Estelle. Viktória má ešte mladšiu sestru, princeznú Madeleine, vojvodkyňu z Hälsingland a Gästrikland.
 
== Vyznamenania ==
|'''2011'''||{{EST}}||Valgetähe teenetemärk
|}
 
== Detstvo ==
:Viktória sa narodila 14. júla 1977 v Štokholme a je najstaršou z troch detí švédskeho kráľovského páru, kráľa Carla XVI. Gustafa a jeho nemeckej manželky kráľovnej Silvie, rod. Sommerlathovej. Je členkou kráľovskej rodu Bernadottovcov. V roku 1979 po zmene ústavy bola vymenovaná za švédsku korunnú princeznú v nástupníctve na švédsky trón pred jej mladším bratom Carlom Philipom. Jej nástupníctvo na trón formálne nadobudlo účinnosť 1. januára 1980 ústavnou zmenou zákona o nástupníctve zaisťujúceho prednostné právo prvorodenectva, čím prestali byť upredstňovaní mužskí potomkovia. Švédsko je pritom prvou krajinou, ktorá tento nástupnícky poriadok zaviedla. Po rodovej línii svojho otca je i 205. dedičkou v poradí na britský trón.
:Svoje rodné mená zdedila princezná po viacerých príbuzných. Svoje prvé meno zdedila po svoje pra-pra starej matke, Viktórii z Badenu, manželke švédskeho kráľa Gustafa V. Ďalšie mená má po svojej pratete Ingrid Dánskej, po starej matke z matkinej strany Alice Sommerlath (rodenej de Toledo) a napokon po Désirée Clary, manželke Charles XIV. Johna a bývalej snúbenici Napoleona I.
:Pokrstená bola v kráľovskom palácovom chráme 27. septembra 1977. Jej krstnými rodičmi sú nórsky kráľ Harald V., Ralf Sommerlath (brat jej matky), holandská kráľovná Beatrix a jej teta, princezná Désirée, barónka zo Silfverschiöld.
Rovnako i Viktória je krstnou matkou viacerým kráľovským deťom, poväčšine budúcim následníkom, ako: nórska princezná Ingrid Alexandra, holandská princezná Catharina-Amalia, dánsky prince Christian, belgická princezná Eléonore, atď.
 
== Vzdelanie ==
:Viktória navštevovala štátnu základnú školu (Ålstensskolan) a gymnázium Enskilda v Štokholme, kde zmaturovala v roku 1996. Nasledujúci školský rok (1996/97) študovala na francúzskej Université Catholique de l'Ouest v Angers, následne v jeseni roku 1997 sa zúčastnila na špeciálnom študijnom programe, čo bolo súčasťou práce pre švédsky parlament. Počas rokov 1998 - 2000 sa Viktória zdržiavala v Spojených štátoch, kde študovala rôzne predmety na [[Yale University]], New Haven, Connecticut.
 
V máji 1999 pôsobila na švédskej ambasáde vo [[Washington D.C.|Washingtone, D.C.]] V roku [[2000]] študovala riešenie konfliktov a medzinárodné udržanie mieru na „Švédskej akadémii národnej obrany“ (Försvarshögskolan). Viktória viedla švédske predsedníctvo Európskej únie a dokončila študijný program Vládne úradníctvo (Rosenbad) v roku [[2001]].
 
Počas letného semestra v roku [[2002]], Viktrória ukončila študijný program vo Švédskej medzinárodnej agentúre rozvojovej spolupráce (Sida). V júni a septembri pôsobila v sídle [[OSN]] v [[New York]]u; v jeseni vo Švédskom obchodnom zastupiteľstve v Berlíne a Paríži.
 
V roku [[2003]] Viktóriine štúdiá pokračovali návštevou švédskych podnikov, štúdiom vnútroštátneho programu poľnohospodárstva a lesníctva, rovnako ako i absolvovaním základnej vojenskej služby výcvikom v SWEDINT (the Swedish Armed Forces International Centre).
 
V roku [[2004]] pokračovala návštevou švédskych podnikov a v jeseni kurzmi politických vied, medzinárodných vzťahov a riešením konfliktov na Švédskej akadémii národnej obrany. V roku [[2005]] študovala na Štokholmskej univerzite.
V roku [[2006]] sa zapísala do programu ministerstva zahraničných vecí pre diplomatov, ktorý prebiehal od septembra 2006 do júna 2007. Ide o výcvikový program pre mladých budúcich diplomatov, ktorý umožňuje nahliadnuť do ministerskej práce, styku s cudzinou a bezpečnostných zložiek a vzájomných vzťahov Švédska s okolitým svetom. Výučba zahŕňa prednášky, semináre, skupinovú prácu a návštevy úradov a inštitúcií.
 
V roku [[2007]] absolvovala súkromné štúdiá [[Francúzština|francúzštiny]] a zúčastnila sa na stáži ako veľvyslankyňa [[Švédsko|Švédska]] v [[Európska únia|Európskej únii]]. V júni 2009 promovala s titulom [[bakalár]] umenia na [[Uppsala|Uppsala University]].
 
== Zmena následníctva ==
Bola ustanovená za korunnú princeznú a priamu dedičku švédskeho trónu 1. januára [[1980]] zmenou zákona o nástupníctve z roku [[1810]] (Successionsordningen). Táto ústavná zmena znamenala, že dedičom trónu sa stane prvorodené dieťa monarchu bez ohľadu na pohlavie.
Keď sa stala dedičkou, získala tiež titul vojvodkyňa z Västergötlandu, čo je jedna z historických provincií Švédska.
Pred touto ústavnou zmenou bol priamym dedičom trónu jej mladší brat, princ Carl Philip, vojvoda z Värmlandu. V súčasnosti je tretím v poradí na trón, po Viktóriinej dcére Estelle. Viktória má ešte mladšiu sestru, princeznú Madeleine, vojvodkyňu z Hälsingland a Gästrikland.
 
== Iné projekty ==
== Externé odkazy ==
* [http://www.royalcourt.se/royalcourt.4.367010ad11497db6cba800054503.html Oficiálna stránka kráľovského dvora]
 
 
{{Biografický výhonok}}