Putikov vŕšok: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d preklep a wl. |
||
Riadok 69:
| poznámky =
}}
'''Putikov vŕšok''' je vyhasnutá [[bazalt]]ová [[sopka]] ležiaca asi 0,5 km východne od obce [[Tekovská Breznica]] v [[okres Žarnovica|okrese Žarnovica]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. [[Troskový kužeľ]] dosahuje nadmorskú výšku 477 m n. m. Predstavuje prejav najmladšej sopečnej činnosti [[neovulkanity|vulkanitov Karpatského oblúka]] na Slovenskom území a spolu s vulkanitmmi pohoria [[Hargita]] v [[Rumunsko|Rumunsku]] jeden z najmladších prejavov [[sopečná aktivita|sopečnej aktivity]] v Karpatsko-Panónskej oblasti<ref>Šimon, L., 2000, Volcanic structure of the
Oblasť Putikovho vŕška je [[prírodná pamiatka|prírodnou pamiatkou]] a je chránená 5. stupňom ochrany<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 83:
}}</ref>. Prvé podrobnejšie výskumy geológie Putikovho vŕška uskutočnil v 50. rokoch F. Fiala.
Geologicky je sopka viazaná na najmladší alkalicko-bazaltový vulkanizmus, ktorý sa v Západných Karpatoch začal v období po skončení hlavnej neogénnej sopečnej aktivity a trval od vrchného [[miocén]]u až do [[kvartér|štvrtohôr]]. Z hľadiska regionálneho členenia patrí medzi alkalické-bazaltové sopky [[stredoslovenské neovulkanity|stredoslovenského vulkanického poľa]]. Z hľadiska horninového zloženia ju tvoria hlavne alkalické [[olivín|olivinické]]
Zvyšky vyhasnutej sopky buduje hlavne [[troskový kužeľ]] tvorený [[Pyroklastický sediment|pyroklastickými]] sedimentami a [[lávový prúd|lávové prúdy]] rôznej dĺžky. Troskový kužeľ je tvorený [[troska|troskovo]]-lapilovým tufom, [[aglutinát]]mi a vulkanickými bombami. Lávové prúdy sú najtenšie v centrálnej časti vulkánu a hrubnú smerom do doliny [[Hron]]a, kde dosahujú až 15 m. Najdlhší zaznamenaný lávovú prúd tiekol smerom na sever a dosahoval dĺžku okolo 3,2 km. V oblasti medzi [[Nová Baňa|Novou Baňou]] a [[Brehy|Brehmi]] tento prúd prenikol do koryta rieky [[Hron]] a na čas ho prehradil. Práve datovanie sedimentov Horna pomocou rôznych metód a najmä použitie opticky stimulovanej luminiscencie umožnilo určiť vek sopky ako [[vrchný pleistocén]] asi 102 000 ± 11 000 rokov<ref name="exk.spr."/><ref>Šimon, L., Malgay, J., 2005, Datovanie sedimentov podložia lávového prúdu vulkánu Putikov vrch metódou opticky stimulovanej luminiscencie. Mineralia Slovaca, 37, s. 279–281</ref>.
Inými metódami boli získané aj ďalšie stratigrafické a geochronologické informácie o veku sopky. Výskum stratigrafie hornín v podloží lávového prúdu, ktorý prekryl sedimenty štrkových akumulácií Hrona bol zistený vek mladší [[ris]], teda 0,2 až 0,13 milióna rokov. Metódou Ar/K rádiometrického datovania bol zistený vek 0,53±0,16 milióna rokov<ref>Konečný, V., Balogh, K., Orlický, O., Lexa, J., Vass, D., 1995, Evolution of the Neogene - Quaternary
== Referencie ==
|