Verzia z 07:49, 10. október 2012 upraviť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo, replaced: započal → začal ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:30, 10. október 2012 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací ref Ďalšia úprava →
Riadok 21: pohorie= \| }} '''Krakatoa''' ([[indonézština\|indonézsky]] ''Krakatau'') je spoločný názov pre skupinu [[ostrov]]ov a [[sopka\|sopku]] ležiacu v [[Sundský prieliv\|Sundskom prielive]] medzi [[Sumatra\|Sumatrou]] a [[Jáva\|Jávou]] v [[Indonézia\|Indonézii]]. Aj keď eruptuje pomerne často, najpamätnejšia je ničivá [[Typy sopečných erupcií\|erupcia]] z roku [[1883]], ktorá zničila dve tretiny ostrova a ovplyvnila počasie na celej [[Zem]]i. Neskoršie erupcie, ktoré začali v roku [[1927]], vytvorili nový ostrov, zvaný ''Anak Krakatau'' (dieťa Krakatoy).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = Faingold \| meno = Noam \| odkaz na autora = \| titul = Krakatoa Made a Lot of Noise \| url = http://www.aapg.org/explorer/2005/04apr/krakatoa.cfm \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 9.10.2012 \| vydavateľ = Explorer \| miesto = \| jazyk = anglicky }}</ref>). Krakatoa sa nachádza nad [[subdukcia\|subdukčnou]] zónou, kde sa podsúva [[Austrálska platňa\|austrálska]] platňa pod [[Sundská platňa\|sundskú]]. Řádek 36 ⟶ 48: Sopka sa prebudila [[19. jún]]a. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený [[sopečný kráter\|kráter]] medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viac-menej v miestach dnešného Anak Krakatau. [[24. august]]a erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky {{km\|27\|m}}. Lode vo vzdialenosti {{km\|20\|m}} zaznamenali spád silnej vrstvy popola a [[pemza\|pemzy]]. [[27. august]]a sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie.<ref name="W">{{Citácia elektronického dokumentu [[27. august]]a sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie. Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny [[cunami]] s výškou {{m\|30\|m}}, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v [[Lamanšský prieliv\|Lamanšskom prielive]]. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na [[Maurícius\|Mauríciu]] a v [[Austrália (štát)\|Austrálii]]. Popol pokryl oblasť s polomerom {{km\|60\|m}}. [[28. august]]a sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a {{m\|250\|m}} hlboká kaldera.▼ \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = Krakatoa \| url = http://www.windows2universe.org/earth/interior/Krakatoa.html&back=/search/search_navigation.html \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 9.10.2012 \| vydavateľ = Windows to the Universe \| miesto = \| jazyk = anglicky ▲~~[[27. august]]a sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie.~~}}</ref> Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny [[cunami]] s výškou {{m\|30\|m}}, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v [[Lamanšský prieliv\|Lamanšskom prielive]]. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na [[Maurícius\|Mauríciu]], [[Madagaskar]]e<ref name="W"/> a v [[Austrália (štát)\|Austrálii]]. Popol pokryl oblasť s polomerom {{km\|60\|m}}. [[28. august]]a sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a {{m\|250\|m}} hlboká kaldera. == Neskoršie erupcie == Řádek 42 ⟶ 66: == Následky == Sila erupcie bola vyrátaná na ~~13 000~~100 ~~násobok~~megaton (výbuchu jadrovej bomby [[Little Boy]] v [[Hirošima\|Hirošime]] mal silu do 20 kiloton).<ref name="W"/> Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do [[magmatický krb\|magmatického rezervoára]], čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár<ref name="W"/>, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári – horúcej [[bazalt]]ovej a chladnejšej [[andezit]]ovej. Najkatastrofálnejšie následky mali vlny [[cunami]], vysoké do 40 m.<ref name="SDU">{{Citácia elektronického dokumentu Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, ktoré zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov a boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd\|pyroklastických prúdov]] do mora. Počet obetí sa odhaduje na 36 000. Množstvo eruptovaného materiálu na {{km3\|20\|m}}. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon.▼ \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = KRAKATAU, INDONESIA (1883) \| url = http://www.geology.sdsu.edu/how_volcanoes_work/Krakatau.html \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 9.10.2012 \| vydavateľ = San Diego State University \| miesto = \| jazyk = anglicky }}</ref> Zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov [[Jáva]] a [[Sumatra]]. Niektoré blízke ostrovy boli úplne zaplavené. Na ostrove Sebesi zahynulo približne 3 000 obyvateľov a kompletne zničená vegetácia a stopy ľudskej činnosti.<ref name="SDU"/> Cunami boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd\|pyroklastických prúdov]] do mora. Oficiálny počet obetí bol 36 417.<ref name="S">{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = Krakatoa \| url = http://www.sciencedaily.com/articles/k/krakatoa.htm \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 9.10.2012 \| vydavateľ = ScienceDaily® \| miesto = \| jazyk = anglicky ▲Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, ktoré zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov a boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd\|pyroklastických prúdov]] do mora. Počet obetí sa odhaduje na 36 000.}}</ref> Množstvo eruptovaného materiálu na {{km3\|20\|m}}. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon. Sopečný prach, rozptýlený v [[stratosféra\|stratosfére]] spôsoboval červené východy a západy [[Slnko\|Slnka]] až do roku [[1888]] a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C.<ref name="S"/> Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku [[2004]], že červená obloha na obraze [[Edvard Munch\|Edvarda Muncha]] ''„Výkrik“'' zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku [[1883]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty ==

Krakatoa: Rozdiel medzi revíziami