Elektromagnetické pole: Rozdiel medzi revíziami

d
Verzia používateľa 87.197.33.89 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tchoř
d (Verzia používateľa 87.197.33.89 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tchoř)
Ide však o to isté magnetické pole. Magnetické pole vzniká vždy len pohybom [[Elektrický náboj|elektrického náboja]]. V elektromagnete je jeho príčinou prúd, v permanentnom magnete pohyb [[Elektrón|elektrónov]] v atómoch, ktorý možno považovať za malý - elementárny magnet. Každý elektrón so svojou dráhou v atóme látky predstavuje elektrický prúd, čím vyvoláva magnetické pole. V nemagnetických látkach sa elektróny pohybujú neusporiadane a ich magnetické polia sa navzájom rušia, teda celý atóm je navonok magneticky neutrálny. V permanentných magnetoch sa pohybujú elektróny rovnakým zmyslom v usmernených rovinách okolo jadra atómu. Každý z nich sa stane elementárnym magnetom. Účinky sa spočítajú a celá látka sa stane zdrojom magnetického poľa. Permanentný magnet si ponecháva smer prúdenia elektrónov v atómoch, ktorý im vnútilo magnetické pole iného magnetu. Magnetické polia permanentného magnetu alebo vodiča prúdu sú teda úplne rovnakými magnetickými poľami.
 
Magnetické pole vzniká v každom prostredí. Mechanickými účinkami však pôsobí len na niektoré látky, napríklad [[železo]] alebo [[nikel]], tieto látky nazývame feromagnetickými; alebo na iné magnetické pole. Feromagnetickými látkami sú aj [[Zliatina|zliatiny]] niektorých prvkov, napríklad veľmi dobré feromagnetické vlastnosti má Heuslerova zliatina [[Mangán|mangánu]] a [[Hliník|hliníka]] alebo mangánu a [[Meď|medi]]. Dobrou feromagnetickou látkou, z ktorej sa napríklad vyrábajú [[Transformátor|transformátorové]] [[Plech|plechy]], je železo s prímesami [[Kremík|kremíka]], [[Fosfor|fosforu]], [[Síra|síry]], [[Uhlík|uhlíka]] a mangánu. gvej
 
 
Látky, v ktorých sa úplne nerušia elementárne magnety v atómoch, nazývame paramagnetickými látkami, napr. vzduch. Tieto látky prakticky nevyvolávajú zmenu vonkajšieho magnetického poľa.