Seizmika: Rozdiel medzi revíziami

Pomocou seizmiky možno určiť [[štruktúra (geológia)|štruktúru]] aj [[tektonika|tektoniku]] horninových sekvencií, [[reliéf]] podložia, stanoviť faktory [[mechanika hornín|mechaniky hornín]], hrúbku [[sediment]]árneho pokryvu alebo úroveň hladiny [[podzemná voda|podzemnej vody]]. Seizmika využíva [[pružnosť (mechanika)|elastické]] vlastnosti hornín. Pri umelo vyvolaných [[Vibrácia|vibráciách]] (v podstate slabom umelom [[zemetrasenie|zemetrasení]]) na povrchu alebo v malej hĺbke (napr. plytkom vrte[[vrt]]e) vznikajú elastické (seizmické) [[vlna|vlny]], ktoré sa šíria z miesta vzniku všetkými smermi. Rýchlosť ich šírenia závisí najmä od elastických vlastností prostredia, jeho [[modul pružnosti|modulu pružnosti]], nehomogenít a [[hustota|hustoty]].

Šírenie seizmických vĺn sa riadi podľa zákonov ako je [[Huygensov princíp|Huygensov]], [[Fresnelov princíp|Fresnelov]] a [[Fermatov princíp]]. Vo vymedzených časových intervaloch možno zobraziť polohu čela seizmickej vlny pomocou izochrón. Kolmice na izochróny sa nazývajú seizmické lúče. Pomocou izochrón a lúčov možno zaznačiť priebeh seizmickej vlny ako výslednicu prechodu vlnenia do jednotlivých miest profilu a závislosti času od vzdialenosti. Táto funkčná závislosť sa nazýva [[hodochróna]]. Seizmická vlna pri prechode homogénnym horninovým prostredím nemení svoj smer. V prípade, že však narazí na rozhranie (napr. dva rôzne typy hornín), sa na tomto rozhraní láme, podobne ako v [[optika|optike]], alebo sa odrazí (zdanlivo sa kĺže po rozhraní). Kvôli týmto vlastnostiam seizmických vĺn možno zaznamenávať odrazené alebo lomené vlny.