|
[[Súbor:Egypte louvre 066.jpg|thumb|200px|Hor, Usir a Eset na prívesku faraóna Osorkona II. (22. dynastia)]]
'''Devätoro''' (iné názvy: '''Deviatka''', '''Enneada''' ([{{v jazyku|grc|Εννεάς|„deviatka“, „devätoro“}}], '''Pesedžet''' [po egyptsky ''pesedžet'']) je gréckeniektorá označeniez pre(presne alebo približne devätčlenných) skupinuskupín božstiev v egyptskej mytológii, ktoré sa viazali k určitému miestu alebo súboru mýtov. Pôvodné egyptské pomenovanie bolo '''pesedžet'''. Egypťania pripisovali mimoriadny význam číslu tri, zvykli vytvárať božské triády (napr. Memfidská triáda) a pesedžet bol ako číslo 3×3 vyjadrením najvyššej božskej moci. Nemusel súhlasiť s počtom bohov v zoskupení.
Egypťania pripisovali mimoriadny význam číslu tri, zvykli vytvárať božské triády (napr. Memfidská triáda) a Devätoro bolo ako číslo 3×3 vyjadrením najvyššej božskej moci. Nemusel súhlasiť s počtom bohov v zoskupení.
V panteóne starovekého Egypta jestvovalo viacero ennead, z nich najvýznamnejšia bola Enneada z [[Heliopolis|Onu]] ({{v jazyku|grc||Heliopolis}}). Ďalej poznáme enneadu z [[Abydos|Abyda]] (o siedmych bohoch) a [[Karnak]]u (v počte 15 bohov). Niektorí faraóni dokonca ustanovovali enneady obsahujúce ich zbožštené podoby. Najznámejším z nich je [[Sethi I.]], ktorý v chráme v Redesijah uctieval enneadu zloženú zo šiestich významných božstiev a troch podôb vlastnej kráľovskej osoby. ▼
▲V panteóne starovekého Egypta jestvovalo viacero enneadDevätôr, z nich najvýznamnejšia bola EnneadaDevätoro z [[Heliopolis|Onu]] ({{v jazyku|grc||Heliopolis}}). Ďalej poznáme enneaduDevätoro z [[Abydos|Abyda]] ( ozahŕňajúce siedmychsiedem bohochbohov) a [[Karnak]]u (v počte 15 bohov). Niektorí faraóni dokonca ustanovovali enneadyDevätorá obsahujúce ich zbožštené podoby. Najznámejším z nich je [[Sethi I.]], ktorý v chráme v Redesijah uctieval enneaduDevätoro zloženúzložené zo šiestich významných božstiev a troch podôb vlastnej kráľovskej osoby.
== Onská Deviatka ==
== Onské Devätoro ==
Pôvod Deviatky nie je presne známy. Podľa starších hypotéz Enneada vznikla ako protipól ku kultom iných bohov, obzvlášť [[Usire]]ho, aby ňou kňazi z Onu propagovali vlastného slnečného boha [[Ré]]a (ktorý bol stotožňovaný s Atumom). Ako sa však zdá, Enneada bola ustanovená v úpadkovom období Réovho kultu počas 6. dynastie a jej zavedenie viedlo k obnoveniu moci slnečných kňazov. ▼
▲Pôvod DeviatkyDevätora nie je presne známy. Podľa starších hypotéz Enneada vznikla ako protipól ku kultom iných bohov, obzvlášť [[Usire]]ho, aby ňou kňazi z Onu propagovali vlastného slnečného boha [[Ré]]a (ktorý bol stotožňovaný s Atumom). Ako sa však zdá, EnneadaDevätoro bolabolo ustanovená v úpadkovom období Réovho kultu počas 6. dynastie a jej zavedenie viedlo k obnoveniu moci slnečných kňazov.
=== Stvoriteľský mýtus ===
Podľa kozmogónie mesta On jestvoval na počiatku bezbrehý oceán prvotnej vody nazývaný [[Nun]] (Nu). Z neho povstal [[Atum]], božský stvoriteľ uctievaný v One. S jeho „stvorením“ je spojená predstava prvotného pahorku '''[[benben''']] vynárajúceho sa z vôd. Tento symbol sa objavuje neskôr v podobe obelisku po celom Egypte a dal meno aj Onskému chrámu ''Hewet-benben'' (Dom benben). V inej verzii mýtu sa Atum zrodil z lotosu, ktorý vyrástol z vôd Nun. Atum bol ako boh dokonalý a celistvý, obsahoval už všetko stvorenie, mužský aj ženský princíp. Z tejto svojej úplnosti stvoril dve božstvá – mužského [[Šov]]a (vzduch alebo sucho) a ženskú [[Tefnut]] (vlhkosť). Podľa jedného podania Atum „vyprskol Šova a vypľul Tefnut“. Podľa iného, menej poetického podania stvoril bohov Atum masturbáciou. Zo spojenia Šova a Tefnut sa zrodili [[Geb]] (zem) a [[Nut (bohyňa)|Nut]] (nebesá) a z ich spoločného objatia zasa štyria božskí súrodenci – Usire, [[Eset]], [[Sutech]] a [[Nebtet]] – ktorí završujú VeľkúVeľké EnneaduDevätoro.
[[Súbor:Mythe héliopolitain.PNG|thumb|centre|300px|Prehľad onskej kozmogónie.<br />Slovensky: Nun ({{V jazyku|fra|Noun}}), Atum (Atoum), Re, Šov (Chou), Tefnut (Tefnout), Geb, Nut (Nout), Nebtet (Nephtys), Sutech (Set), Eset (Isis), Usir (Osiris), Hor (Horus)]]
| 