|
'''Dmitrij Ivanovič Mendelejev''' ({{V jazyku|rus|Дмитрий Иванович Менделеев}}) (* (27. január) [[8. február]] [[1834]], [[Toboľsk]] – † [[2. február]] (20. január) [[1907]], [[Petrohrad]]) bol ruský chemik, ktorý bol jedným z dvoch vedcov, ktorí vytvorili prvú verziu [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky]] chemických prvkov. Tvrdil, že prvky boli usporiadané do vzoru, ktorý mu umožnil predpovedať vlastnosti prvkov, ktoré ešte neboli objavené.
== Životopis ==
=== Mladosť a raná kariéra ===
Narodil sa [[8. február]]a v rodine gymnáziálneho učiteľa ako najmladší syn zo 17 detí. Otec bol Ivan Pavlovič Mendelejev a matka Mária Dmitrievna Mendelejevová (rodená Kornilievová). Keď mal 14 rokov, jeho otec zomrel, Mendelejev začal navštevovať gymnázium v Toboľsku. V 1849 Mendelejev ukončil gymnázium a urobil skúšky na Vysokú školu v Petrohrade.
V roku [[1849]] sa rodina presťahovala do [[Petrohrad]]u, kde v roku [[1850]] začal navštevovať [[Štátna univerzita v Petrohrade|Štátnu univerzitu v Petrohrade]], v tomto roku mu zomrela mama. Po vyštudovaní, mu diagnostikovali [[Tuberkulóza (MKCH-10)|tuberkulózu]], ktorá ho prinútila odísť v roku [[1855]] na [[Krym]]ský polostrov blízko [[čierne more|Čierneho mora]], kde sa stal hlavný chemik miestneho gymnázia. Do Petrohradu sa vrátil v roku [[1856]] úplne uzdravený.
=== Pokračovanie vo výskume ===
Medzi rokmi [[1859]] a [[1861]] pracoval na hustote plynov v [[Paríž]]i a na spektroskopii s [[Gustav Robert Kirchhoff|Gustavom Robertom Kirchhoffom]] v [[Heidelberg]]u. Predpovedal vtedy napríklad existenciu [[Kritický bod|kritického bodu]] plynov. V roku [[1863]], po návrate do Ruska, sa stal profesorom chémie na Technologickom inštitúte a na Univerzite v Petrohrade. V tom istom roku sa oženil s [[Feozva Nikitična Leščeva|F. N. Lesčevou]] (manželstvo sa skončilo rozvodom). Neskôr si zobral [[Anna Ivanova Popovová|Annu Ivanovu Popovovú]]; ich dcéra Ľubov sa stala ženou známeho básnika [[Alexander Blok|Alexandra Bloka]].
=== Periodická tabuľka ===
Zoradili prvky podľa [[atómová hmotnosť|atómovej hmotnosti]] do systému, známeho dnes ako periodická tabuľka prvkov, kde ich vlastnosti vyplývali z ich atómových hmotností, respektíve atómových čísel. Tento systém bol prevratný. Až do roku [[1869]], kedy Mendelejev svoj objav, po dlhom porovnávaní charakteristík všetkých známych prvkov, zverejnil, chýbali chémii všeobecné teoretické základy. Mendelejev publikoval svoju prvú tabuľku prvkov v časopise Ruskej chemickej spoločnosti v roku 1869, o rok neskôr predložil tabuľku presnejšiu, doplnenú o dva ďalšie prvky. Práca z roku 1870 mala názov Prirodzená sústava prvkov. Mendelejevovo dielo je tým ohromnejšie, že vtedy mal k dispozícii iba omedzené materiály, 2 prvky a navyše mnohé z nich boli chybné - opisovali sa ako prvky „''didym a. i.''“ ktoré sa neskôr dali rozložiť na zmes prvkov skutočných, chemicky ďalej nedeliteľných.
Mendelejev si zoradil všetky známe prvky podľa stúpajúcich atómových hmotností a štúdiom vzniknutej tabuľky zistil iné zákonitosti, ktoré mu umožnili predpovedať objav neznámych prvkov, a dokonca určil ich fyzikálne a chemické vlastnosti. Pomenoval ich menom najbližšieho suseda v tabuľke s predponou EKA (''prvý najbližší''; napríklad ekabór, ekahliník, atď.).
V roku [[1871]] Mendelejev zverejnil publikáciu, predpovedajúcu objavy týchto prvkov, dokonca im pridelil mená a opísal ich. Vedecký svet mu nedôveroval, no v roku [[1875]] objavil [[Paul Emile Lecoq de Boisbaudran|Lecoq de Boisbsaudran]] [[gálium]] spektrálnou analýzou vo sfalerite, totožné s Mendelejovým ''ekahliníkom''. Dokonca hmotnosť prvku, Mendelejevom predpokladaná, bola presnejšia ako Boisbsaudranovo prvé meranie. Periodická sústava triumfovala po objavení [[skandium|skandia]] [[Lars Frederik Nilson|Larso Frederiko Nilsonom]] ([[1879]]) s vlastnosťami Mendelejevom predpokladaného ''ekobóru'', a [[germánium|germánia]] (''ekakremík'') C. Winklerom ([[1886]]) pri analýze nerastu [[argyrodit]]u.
O všeobecné prijatie periodickej sústavy prvkov sa zaslúžil aj český chemik [[Bohuslav Brauner]] ([[1855]]{{--}}[[1935]]), Mendelejovov priateľ a spolupracovník, na želanie autora doplnil obsiahlu kapitolu o vzácnych prvkoch jeho neskoršie vydanej slávnej Mendelejovej knihy [[Základy chémie]] ([[1869]]{{--}}[[1871]]).
Mendelejev publikoval 400 prác (vrátane práce z fyziky a metrológie), napríklad práce o pôvode ropy a o jej priemyselnom spracovaní a roztokoch.
=== Neskoršia činnosť ===
Pre rozpory s vládou musel Mendelejev opustiť v roku [[1890]] univerzitu, nikdy sa nestal členom Akadémie. [[17. august]]a [[1890]] opustil Univerzitu v Petrohrade. Ako uznanie dostal ocenenie Compleyho medailu od Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Všetci chemici ho uznávali, jeho dielo ovplyvnilo vývoj všetkých odvetví akademickej anorganickej chémie a na dôkaz svojej úcty mu spoločne venovali pohár z [[hliník]]a (vtedy najvzácnejšieho kovu).
V neskorších rokoch pracoval na štandarde ruskej vodky. Zomrel v Petrohrade na chrípku.
== Ocenenia ==
| 