Bratislavské oppidum: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rudko (diskusia | príspevky)
wikilinky
Riadok 7:
Oppidum ako všetky keltské oppidá pripomínalo svojou štruktúrou a neagrárnym charakterom stredoveké mestá a bolo politickým, administratívnym a hospodárskym centrom bójskeho kmeňového zväzu.
 
Rozkladalo sa zhruba na území medzi [[Palisády|Palisádami]], [[Svoradova ulica (Bratislava)|Svoradovou ulicaulicou]], [[HurbanoveHurbanovo námestie (Bratislava)|Hurbanovým námestím]], [[Námestie SNP|Námestím SNP]], [[Panská ulica (Bratislava)|Panskou]] a [[Laurinská ulica (Bratislava)|Laurinskou ulicou]] a južným svahom [[Hradný vrch (Bratislava)|bratislavského Hradného vrchu]]. Skladalo sa z vnútorného opevneného areálu – vlastného oppida (cca 20 hektárovej [[Akropola|akropoly]] na západ od [[Ventúrska ulica (Bratislava)|Ventúrskej ulice]]) a štvrtí výrobného charakteru (cca {{ha|31.71|m}} podhradia na východ od Ventúrskej ulice a na sever od akropoly).
 
Súčasný model štruktúry bratislavského oppida spolu s oblasťou [[Námestie Slobody (Bratislava)|Námestia Slobody]] je vystavený na základe archeologických informácií z 80 nálezísk evidovaných do roku [[1989]]. K opevneniu sa viažu priekopy z [[RudnayoveRudnayovo námestie (Bratislava)|Rudnayovho námestia]] a murovaný objekt na [[Kapitulská ulica (Bratislava)|Kapitulskej ulici]]. V podhradí sa našli polozemné konštrukcie (Ventúrska, [[Sedlárska ulica (Bratislava)|Sedlárska]], Panská, Hurbanovo nám., [[Partizánska (Bratislava)|Partizánska]]), nadzemná konštrukcia (zrejme hospodársky objekt s 10 ľudskými kostrami pod južným svahom hradného vrchu), zásobné jamy, železiarske pece, dielenské objekty a štvrť s častými hrnčiarskymi pecami (medzi Sedlárskou a [[Michalská ulica (Bratislava)|Michalskou ulicou]] a [[Primaciálne námestie|Primaciálnym námestím]]). Hrnčiarske pece zo špecializovanej osady na Námestí Slobody mali inú štruktúru ako tie v podhradí. Nálezy keramiky sú tiež početné.
 
== Mincovňa ==
Častý výskyt keltských mincí v meste (desať masových nálezov) viedol bádateľov k domnienke, že sa v bratislavskom oppide nachádzala mincovňa. Táto sa potvrdila [[Nález minciarskeho náčinia na Panskej ulici č. 19 – 21|nálezom minciarskeho náčinia na Panskej ulici č. 19 – 21]]. K minciam patria zlaté mušľovité [[statér]]y s legendou [[Biatek|BIATEC]] a BIAT, strieborné tetradrachmy BIATEC, NONNOS, DEVIL, BVSV, TITTO, COISA, IANTVMARVS a s mnohými inými legendami a malé strieborné mince simmerinského typu. V priestore bratislavského oppida sa evidujú cudzie razby: [[Norikum|norické]] razby typov Eis, Magadalensburg a veľkú západonorickú razbu a legednou ADNAMATI, a i. Spomenuté cudzie razby pochádzajú väčšinou z hromadného nálezu na hradnom vrchu. Podľa bežných názorov{{chýba citácia}} sa celková činnosť keltskej bratislavskej mincovne odohrala v rokoch [[70 pred Kr.|70]] – [[58 pred Kr.]]
 
==Pozri aj ==