Slovanské hradiště v Mikulčicích: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
nový
 
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 92:
Aglomerácia leží v lužných lesoch údolnej nivy rieky [[Morava (rieka)|Morava]] a jej jadro tvorí hlavný hrad s dvojicou rozsiahlych predhradí, z toho jedného so znakmi stáleho vojenského tábora a druhého, valom chráneného sídliska. Celá mierne vyvýšená [[akropola (ústredný objekt)|akropola]] hradu i vojenského predhradia bola chránená hradbou s kamenným priečelím a vodnými priekopami, tvorenými sústavou ramien rieky Morava. Na najvyššom mieste akropole stál kniežací palác s liatou maltovou podlahou a kamenným krbom a bazilika, ktorá je rozsahom najväčším veľkomoravským objektom svojho druhu. V okolí baziliky bolo objavených niekoľko hrobov významných členov vládnucej vrstvy [[Veľká Morava|Veľkomoravskej ríše]], pravdepodobne i niektorých z Mojmírovcov.
 
Pohrebisko pri kostole s viac ako 550 hrobmi vydalo množstvo nálezov, vrátane mečov, zlatých a strieborných šperkov, honosných súprav opaskových kovaní a strieborných a liatych bronzových nákončí či zlatých [[gombík]]ov. Predstavujú dôkaz o majstrovstve tunajších umeleckých remeselníkov, ale i čulom obchodnom ruchu. Unikátne sú nálezy strieborného závesného krížika s postavou [[Ježiš Kristus|Krista]] a zlatý [[solidus]] [[Byzantská ríša|byzantského]] cisára [[Michal III.|Michala III.]] Okrem kovolejárskych a šperkárskych dielní sa na lokalite našli dôkazy dielní na spracovanie železa a dreva, ako aj hrnčiarskéhrnčiarske a textilné dielne. Hroby sa často prekrývajú, niekedy aj so základmi stavieb, pričom nálezy sú datované do [[7. storočie|7.]] až [[12. storočie|12. storočia]].
 
[[Súbor:Mikulčice-Valy 6.JPG|náhľad|vľavo|Základy jedného z kostolov]]