Mars (boh): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 6 367 bajtov ,  pred 8 rokmi
d (r2.7.2+) (robot Zmenil: ckb:مارس (میتۆلۆژی))
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Mars (deus)}}
Rímska mytológia - stopy po pôvodných bájach, historických povestiach a legendách sú veľmi skromné. Takmer celá mytológia a všetko, čo sa rozprávalo o počiatkoch a najstarších dobách rímskeho národa, je prevzaté od Grékov alebo napodobnené podľa ich bájí a povestí.
Rímske náboženstvo nevynikalo ani krásou ani poéziou; bolo preniknuté praktickosťou a triezvosťou ako všetko, čo Riman robil. Samotné rímske božstvá boli čisto abstrakcie bez osobnej predstavy, bez tvaru. Mytológia, ktorá bola pre Grécko nevysychajúcim zdrojom umeleckej inšpirácie, Rimania takmer nemali. Napriek svedomitému uctievaniu bohov, ktoré bolo ale príliš formálne, nemohlo v tejto podobe byť zdrojom rozsiahlej umeleckej tvorby.
 
Mars
 
Mars bol rímsky boh vojny a ochranca rímskej moci, syn boha Jupitera a jeho manželky Junony. Na rozdiel od Area, ktorý bol u Grékov málo uctievaný, Mars bol jedným z najvýznamnejších rímskych bohov, mocou a dôstojnosťou ho prevyšoval iba jeho otec Jupiter. Podľa rímskych mýtov bol otcom Romula a Rema, zakladateľov Ríma. Rimania sa považovali za jeho potomkov a verili, že ich má najradšej a že im vo vojnách zabezpečuje víťazstvo. V starších dobách ho uctievali ako boha úrody, polí, lesov a jari. Túto jeho pôvodnú funkciu dokazujú zachované roľnícke modlitby i pomenovanie prvého jarného mesiaca jeho menom(Martius). Marsovou manželkou bola bohyňa Neria, o ktorej ináč vieme len toľko, že sa jej zmocnil únosom. Romula a Rema mal však s vestálkou Reiou Silviou, dcérou latinského kráľa Numitora. Jeho sprievodcami v bitkách boli Pallor a Pavor, čiže bledosť a hrôza, ktorí zodpovedajú Areovým sprievodcom Deimovi a Fobovi. Ako svojho praotca ho Rimania nazývali Mars Pater alebo Marspiter a ako boha vojny, ktorý im zabezpečuje víťazstvo, Mars Victor. Bol takisto bohom pomsty a trestal všetky prečiny. Svoju priazeň prejavil Rímu už v najstarších časoch tým, že doň zhodil z neba svoj vlastný štít, aby ho ochránil. Kráľ Numa Pompilius dal potom vyrobiť ešte jedenásť úplne rovnakých štítov, aby nikto nepoznal, ktorý je pravý a neukradol ho. Tieto štíty boli na Marsovej svätyni na Fore, iba 1. marca na deň jeho narodenín, nosili ich jeho kňazi (saliovia) v slávnostnom sprievode spojenom tancom a spevom, po meste. Posväcovali sa zbrane, a vojaci tak získavali čarovnú silu. Touto slávnosťou sa začínala doba vojen. Posvätnými zvieratami boli vlk a ďateľ. Symbolom kopija. Mars bol zobrazovaný vo vojenskom zbroji. Rimania ho uctievali rôznymi slávnosťami. Okrem sprievodu saliov to boli najmä equirie, čiže konské dostihy, ktoré sa usporadúvali 27. februára a 14. marca. Najvýznamnejšou z týchto slávností boli tzv. souvetaurilie, ktoré sa konali každých päť rokov po skončení pravidelného sčítania rímskeho obyvateľstva(cenzu) pri jeho oltári na Marsovom poli na Tibere. Okolo ľudu nastúpeného vo vojenskom zoradení tri razy po sebe previedli vybrané zvieratá(brav, ovca a býk), ktoré potom obetovali. Táto obeť očistovala celý rímsky národ od všetkých neprávostí a zabezpečovala mu Marsovu pomoc a ochranu do budúcnosti. Okrem Marsa poznali a uctievali Rimania aj iných bohov vojny: v najstarších časoch najmä Quirina, ktorého neskôr stotožnili so zakladateľom Ríma Romulom, a Bellonu, ktorá mala chrám na Marsovom poli. Pod gréckym vplyvom preniesli časom na svoju bohyňu Minervu niektoré vlastnosti Pallas Atény a Minerva sa stala taktiež bohyňou vojny. Kult Marsa ako boha vojny prevažoval až do zániku antického Ríma.
Na Marsovu počesť postavili Rimania vo svojom meste niekoľko chrámov a svätýň. Najstarší stál na Marsovom poli, kde sa konali vojenské cvičenia, cenzy obyvateľstva a ľudové zhromaždenia, na ktorých sa rozhodovalo o vypovedaní vojny, druhí pri Kapenskej bráne pod Palatínom. Marsova svätyňa na rímskom fóre bola podľa tradície tiež prastará. Musel do nej prísť každý vojvodca pred odchodom do vojny, zamávať v nej Marsovými štítmi, poprosiť ho o pomoc a sľúbiť mu časť koristi. Najvýstavnejší chrám mu dal postaviť cisár Augustus ako Marsovi Pomstiteľovi(Mars Ultor) na pamiatku pomsty nad vrahmi svojho adoptívneho otca
Caesara. Zasvätili ho v roku 2 n.l na novozaloženom Augustovom fóre a dodnes sa z neho zachovalo niekoľko zlomených stĺpov a podstavec chrámovej sochy. Marsovo pole v Ríme zmizlo vďaka zástavbe už za cisárstva(nové Marsové polia vznikli o stáročia neskôr v Paríži, Petrohrade a v iných mestách, dokonca aj v Detroite).
Mars síce už dávno zomrel i s ostatnými antickými bohmi, ale ľudia mu, žiaľ, stále prinášajú obete; je najznámejším symbolom vojny. Už v najstarších časoch sa dostal z mytológie ako “krvavá planéta“ aj do astronómie. V roku 1877 objavil A. Hall i jeho dvoch sprievodcov, malé družice Deima a Foba, ktorých existenciu vytušil už 150 rokov predtým Jonathan Swift. Marsových sôch a obrazov sa zachovalo z antiky veľmi mnoho a v novoveku sa ich zrodilo ešte viac.
Známa je etruská bronzová socha tzv. Mars z Todi asi z prelomu 5. až 4. storočia p.n.l. Nezobrazuje pravdepodobne Marsa, je to len jej konvenčný názov. Z novovekých vyobrazení Marsa sú najlepšie a najznámejšie Botticelliho Venuša a Mars z roku 1486(v londýnskej národnej galérii), Tintorettova Minerva a Mars z roku 1578(v Dóžovskom paláci v Benátkach), Veroneseho Venuša a Mars z rokov 1560-1570(v Metropolitnom múzeu v New Yorku), Rembrandtov Mars z roku 1655(v Umeleckej v Glasgowe) a Rubensove obrazy Mars korunovaný bohyňou víťazstva asi z roku 1612(dnes v Drážďanskej galérii) a o niečo neskorší Marsov triumph(vo Vatikánskych múzeách).
Zo sochárskych diel je to Mars s Amorom od B. Thorvaldsena z rokov 1809-1810 a Mars a Venuša od A.Canovu z roku 1816.
V Obrazárni Pražského hradu je socha Marsa a Venuše od A. d Vriesa z čias okolo roku1600; stropné maľby s Marsom sú vo Valdštejnskom paláci a Clam-Gallasovom paláci v Prahe(od B. Bianca a C. Carloneho). Početné sochy a obrazy tohto boha zdobia šľachtické sídla i paláce ministerstiev vojny, či obrany v mnohých krajinách.
 
 
Anonymný používateľ