Lýdia (Malá Ázia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
gramatika, formulácia |
gramatika, formulácia |
||
Riadok 6:
Do roku 1967 bolo známych 64 lýdskych nápisov. Ich jazykom bola [[lýdčina]] patriaca do skupiny chetitsko-luvijských jazykov používaných na západe Malej Ázie. Podľa niektorých názorov bola lýdčina blízka [[Gréčtina|gréčtine]]. Náboženstvo mali polyteistické s panteónom veľkého množstva bohov. Vieme o nich málo, aj to hlavne iba z gréckej mytológie. Významnejšia bola [[Kybela]], Matka Zeme, pôvodne frýgska bohyňa uctievaná v celej Anatólii, a jej syn a súčasne milenec [[Attis]]. Mytológia sa stala zdrojom, z ktorého čerpali svoje informácie o najstarších dejinách Lýdie alebo Maionie (ako Gréci krajinu pôvodne volali) grécki dejepisci.
Prvýkrát sa o Maionii zmieňuje epický básnik [[Homér]] v eposoch [[Iliada]] a [[Odysea]]. Vládcovia Lýdie sa delia na tri dynastie - Tantalovskú, Hérakleovskú a Mermnovskú. Prvým mýtickým kráľom bol [[Manes]]. Podľa mýtov sa [[Maionia]] stala známou pod menom Lýdia, až keď jej vládol tretí kráľ [[Lydos]]. [[Tantalos (syn Dia)|Tantalos]] vládol v lýdskom meste [[Sipylos]]. Vnuk [[Tantalos (syn Dia)|Tantala]], ktorého bohovia odsúdili na večné muky v Tartare, je posledným panovníkom tejto dynastie. Druhá dynastia podľa [[Herodotos|Herodota]] mala 22 kráľov vládnucich 505 rokov od roku 1185 pred Kr. Ich predkom bol [[Herakles]]. Prvým kráľom tejto dynastie bol [[Agron]], mená ďalších sedemnástich kráľov neuvádza. Poslední králi
Na začiatku 12. storočia pred Kr. po rozpade [[Chetitská ríša|Chetitskej ríše]],
[[Súbor:BMC 06.jpg|thumb|Lýdska minca]]
Moc Lýdie najviac vzrástla za vlády kráľa [[Kroisos|Kroisa]] (560 – 546 pred Kr.), ktorý využil vzostup gréckeho námorného obchodu. Postupne vytláčal [[Feničania|Feničanov]] z východnej časti Stredozemného mora a Lýdia sa stala prostredníkom tovarovej výmeny medzi gréckym a východným svetom. Využila pritom aj svoje bohaté náleziská [[zlato|zlata]]. Z Lýdskeho zlata sa už v roku 660 pred Kr. začali po prvý raz na svete raziť [[minca|mince]].
Kráľ [[Kroisos]], legendárny boháč a údajne obeť zle vyloženej veštby delfskej Pýtie, ktorá mu predpovedala, že zničí mocnú ríšu, zaútočil v roku 546 pred Kr. na
Po vpáde [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] v roku 334 pred Kr. sa Lýdia stala súčasťou jeho ríše a neskôr súčasťou ríše
V 15. stor. oblasť definitívne ovládli Turci. Počas tureckej doby väčšina dovtedy gréckych obyvateľov prestúpilo na islam a poturčilo sa. [[Turci]] zničili aj mesto [[Sardy]], ktoré dovtedy prosperovalo. Územie Lýdie patrilo pod správu mesta [[Aydin]]. Do roku 1923 tu žila menšina kresťanských [[Gréci|Grékov]]. Niektorí z nich boli potomkovia pôvodného obyvateľstva, ktoré tu žilo pred príchodom Turkov, iní sem prišli v 16.-18. stor. z [[Egejské ostrovy|Egejských ostrovov]] a z pevninského [[Grécko|Grécka]]. Gréci sa starali predovšetkým o obchod a podnikateľské aktivity a žili vo veľkých mestách ako [[Aydin]] (gr. Aidini), [[Alasehir]] (gr. Filadelfia) či [[Akhisar]] (gr. Thyatira). Po Grécko-tureckej výmene obyvateľstva sa v roku 1923 miestni Gréci vysťahovali do [[Grécko|Grécka]], hlavne do [[Atény|Atén]] a okolitej [[Atika|Atiky]].
== Zdroje ==
* [[Herodotos]], ''Historia 1,74.''
|