Lýdia (Malá Ázia): Rozdiel medzi revíziami

Prvýkrát sa o Maionii zmieňuje epický básnik [[Homér]] v eposoch [[Iliada]] a [[Odysea]]. Vládcovia Lýdie sa delia na tri dynastie - Tantalovskú, Hérakleovskú a Mermnovskú. Prvým mýtickým kráľom bol [[Manes]]. Podľa mýtov sa [[Maionia]] stala známou pod menom Lýdia, až keď jej vládol tretí kráľ [[Lydos]]. [[Tantalos (syn Dia)|Tantalos]] vládol v lýdskom meste [[Sipylos]]. Vnuk [[Tantalos (syn Dia)|Tantala]], ktorého bohovia odsúdili na večné muky v Tartare, je posledným panovníkom tejto dynastie. Druhá dynastia podľa [[Herodotos|Herodota]] mala 22 kráľov vládnucich 505 rokov od roku 1185 pred Kr. Ich predkom bol [[Herakles]]. Prvým kráľom tejto dynastie bol [[Agron]], mená ďalších sedemnástich kráľov neuvádza. Poslední králi Herakleovcov[[Hérakleovci|Hérakleovcov]] v záznamoch Herodota boli [[Ardys I.]], [[Alyattes I.]], [[Meles]] a [[Kandaules]] ([[Kandaules|Sadyattes I.]])

Na začiatku 12. storočia pred Kr. po rozpade [[Chetitská ríša|Chetitskej ríše]], zapríčinenejzapríčinenom vpádom tzv. morských národov, boli lýdske kmene zatlačené na malé územie v západnej časti Malej Ázie, prevažne do údolia rieky [[Hermos]]. Na západe Malej Ázie získali prevahu kmene [[Frýgovia|Frýgov]], ktorým podliehali aj Lýdi až do začiatku 7. storočia pred Kr., keď sa Lýdia stala nezávislým štátom s hlavným mestom [[Sardy]]. Bol to dôsledok vpádu [[Kimerovia|KimeriovKimerov]], ktorí zničili Frýgiu a spolu s [[Tráci|tráckymi]] kmeňmi ohrozovali aj Lýdiu. V týchto časoch došlo k dynastickej zmene, keď [[Hérakleovci|Hérakleovcov]] nahradili [[Memnovci|Mermnovci]]. Ich prvým vládcom sa stal [[Gyges|Guggu]] (gréc. [[Gyges]]), ktorý vládol od roku 687 do roku 652 pred Kr. Venoval sa hlavne upevneniu svojho kráľovstva pomocou vojenských síl. Jeho syn [[Ardys II.|Ardya]] ([[Ardys II.]]) vládnuci od roku 652 do roku 621 pred Kr. začal dobýjať grécke mestá na maloázijskom pobreží a v tomto pokračovali aj jeho následníci [[Sadyattes]] a [[Alyattes II.]] Tieto vojny opisoval vo svojich dejináchDejinách [[Herodotos]]. Lýdovia dobyli aj grécku [[Izmir|Smyrnu]]. Píše aj o vojne, ktorú viedli Alyattes II. a médsky kráľ [[Kyaxares]]. Trvala údajne päť rokov so striedavými úspechmi na jednej, alebo druhej strane a ukončilo ju až zatmenie slnka 28. mája v roku 585 pred Kr. v bitke pri rieke [[Halys]] a po vzájomnej dohode sa táto rieka stala hranicou medzi oboma štátmi.

Kráľ [[Kroisos]], legendárny boháč a údajne obeť zle vyloženej veštby delfskej Pýtie, ktorá mu predpovedala, že zničí mocnú ríšu, zaútočil v roku 546 pred Kr. na perskéhoperzského kráľa [[Kýros II.|Kýra II.]] a podľahol mu. Skončila tým nezávislosť lýdskeho štátu, ktorý sa stal súčasťou [[Staroperzská ríša|Perzskej ríše]]. Veštba bola pravdivá, no Kroisos zničil svoju vlastnú ríšu.

Po vpáde [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] v roku 334 pred Kr. sa Lýdia stala súčasťou jeho ríše a neskôr súčasťou ríše SeleukoucovSeleukovcov. Potom patrila do gréckeho [[Pergamon|Pergamského kráľovstva]]. Počas gréckej hellenistickejhelenistickej doby sa v LýdiíLýdii usadilo veľké množstvo [[Gréci|Grékov]] z rôznych končín stredomoria, ktorí tu založili grécke mestá ako [[Alasehir|Filadelfia]] či [[Thyatira]] a usadili sa aj v starých lýdskymlýdskych mestách, aj v [[Sardy|Sardách]]. Gréci sa s Lýdmi pomiešali a lýdsky národ zanikol spolu s lýdskym jazykom. Od roku 133 pred Kr. sa Lýdia stala súčasťou rímskej provincie Ázia. Počas tejto doby sa tu rozmohlo [[kresťanstvo]]. Od roku 395 patrí Lýdia do [[Byzantská ríša|ByzancieByzantskej ríše]]. V tejto dobe tu existovala územnosprávna jednotka, théma Lydia, nachádzalo sa tu 23 miest.

V 15. stor. oblasť definitívne ovládli Turci. Počas tureckej doby väčšina dovtedy gréckych obyvateľov prestúpilo na islam a poturčilo sa. [[Turci]] zničili aj mesto [[Sardy]], ktoré dovtedy prosperovalo. Územie Lýdie patrilo pod správu mesta [[Aydin]]. Do roku 1923 tu žila menšina kresťanských [[Gréci|Grékov]]. Niektorí z nich boli potomkovia pôvodného obyvateľstva, ktoré tu žilo pred príchodom Turkov, iní sem prišli v 16.-18. stor. z [[Egejské ostrovy|Egejských ostrovov]] a z pevninského [[Grécko|Grécka]]. Gréci sa starali predovšetkým o obchod a podnikateľské aktivity a žili vo veľkých mestách ako [[Aydin]] (gr. Aidini), [[Alasehir]] (gr. Filadelfia) či [[Akhisar]] (gr. Thyatira). Po Grécko-tureckej výmene obyvateľstva sa v roku 1923 miestni Gréci vysťahovali do [[Grécko|Grécka]], hlavne do [[Atény|Atén]] a okolitej [[Atika|Atiky]].