Hermopoliské Osmoro: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
d Bronto premiestnil stránku Hermopoliská Ogdoáda na Hermopoliské Osmoro
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''(Hermopoliské) Osmoro''' alebo '''(Hermopoliská) Ogdoáda''' alebo skrátene '''Ogdoáda(Hermopoliská) Ogdoada''' (zo {{grc|ογδοάδα|„osmoro“, „osmica“|/ogdoada/}}) je grécke označenie skupiny ôsmychôsmich prvotných božstiev, ktoré boli uctievané v [[Chmúnev]]e ({{grc||Hermopolis}}). Samotný názov mesta Chmúnev je odvodený od egyptského slova pre „osmoro“.
 
OgdoádaOsmoro pozostávalapozostávalo zo štyroch božských párov, z ktorých každý predstavoval jeden zo základných živlov stvorenia. Bohyne boli zobrazované v podobe hadov, bohovia v podobe žiab.
 
{| border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1.5em auto; border:solid 1px silver; border-collapse:collapse; line-height:1em; font-size:12px; width:25%"
Riadok 16:
|}
 
Podľa Chmúnevskejchmúnevskej kozmogónie vznikol svet z výbuchu týchto štyroch praživlov, v akom si [[Big bang]]u, pri ktorom bolo stvorené slnko. Pri kozmickej explózii sa z prázdnoty vynoril najprv Ostrov plameňov, ktorý možno stotožniť s onským [[Enneada|'''benbenom''']] alebo memfidským [[Ptah|'''Tatenenom''']]. Obyvatelia Chmúnevu verili, že sa tak stálo práve tam, kde stojí ich mesto a v chráme postavenému OsmiciOsmoru opatrovali ohradené miesto, kde boli vraj uložené zvyšky tohoto prvého výbuchu.
 
== OgdoádaOsmoro a kozmické vajce ==
Jedna z verzii chmunevskejchmúnevskej kozmogónie hovorí o tom, že sa slnko vyliahlo na prvotnom pahorku z vajca. Tento variant ponúka lákavé paralely s kultmi iných božstiev – vajce mohla zniesť hus, symbol transcendetálneho [[Amon]]a, slnečný vták [[Bennu]] alebo, podľa neskoršieho mýtu, ho sem priniesol boh [[Thovt]] (Džehuty), chmúnevský mestský boh, ktorý bol zobrazovaný v podobe [[Ibis posvätný|ibisa]].
 
== OgdoádaOsmoro a kozmický lekno ==
Neskoršia verzia ogdoadickej mytológie tvrdí, že výsledkom explózie božskej osmice bol puk modrého lekna, v ktorom sa ukrýval [[Atum]] (Atum ukrytý v lekne sa objavuje aj v onskej Enneade). Keď lekno roztvorilo svoje lupene odhalilo skaraba-slnko [[Cheprér]]a, boha Réa v svojom rannom aspekte, a ten sa premenil na Nefertuma (mladého Atuma). V neskoršom podaní je [[Ré]] ako Cheprér vynechaný a objavuje sa iba Atum.