Sarma: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 926 bajtov ,  pred 9 rokmi
rozšírenie, preklepy
(formulácia, externé odkazy, rozšírenie)
(rozšírenie, preklepy)
'''Sarma''' (tib. gsar ma) označuje v súhrne všetky školy [[tibetský budhizmus|tibetského budhizmu]], ktoré vznikli počas druhej neskoršej vlny šírenia (tib. bstan pa phyi dar) budhizmu v Tibete a vymedzili sa voči staršej škole [[Ňingma|Ňingma]]. Hoci sa tieto školy označujú ako školy nových (tib. gsar) prekladov, ako uvádza vo svojej práci Raudsepp<ref>''Raudsepp, K: RNYING MA AND GSAR MA: FIRST APPEARANCES OF THE TERMS DURING THE EARLY PHYI DAR (LATER SPREAD OF THE DOCTRINE). Tallinn University (Estonia), strana 5 a 6''. [http://himalaya.socanth.cam.ac.uk/collections/journals/ret/pdf/ret_22_02.pdf]</ref>:
 
"Najčastejšie sa počiatok neskoršieho šírenia učení budhizmu v Tibete vysvetľuje vo vzťahu k iným udalostiam a nie k prekladateľským aktivitám. Ako sa bežne uvádza, bstan pa phyi dar začalo súbežne v západnom a strednom Tibete a datumydátumy pre jeho počiatok sa vzťahujú k obnoveniu vinaje v strednom Tibete, na ktorom sa podieľal Lume (tib. Klu mes) a jeho spoločníci. Khäpa Deu (tib. mkhas pa lde’u, stred až druhá polovica 13.storočia) kladie túto udalosť do roku 988."
 
== Charakteristika ==
Spoločnou črtou týchto škôl je, že sa opierajú o prekaldy, ktoré vznikli na etymologickom princípe, na rozdiel od školy Ňingma, ktorej preklady vznikli na významovom a kontextuálnom princípe. Uznávajú štvoraké delenie [[vadžrajána|tantrických]] textov na rozdiel od šesťdielnej klasifikácie Ňingmy a súhrnne používajú terminológiu odlišnú od Ňingmy. Konkrétne ide o školy a línie: [[Sakja|Sakja]], [[Kadam|Kadam]], [[Šangpa|Šangpa]], [[Kagjü|Kagjü]], Džonang, Bulug, Bodong, Židže - Čöjul, Čagzam a [[Gelug|Gelug]]. V rámci rozšíreného delenia na osem línií praxe, ktoré uvádza Džamgön Kongtrul v jeho diele Pokladnica poznania (kniha 8., časť 4)<ref>''Pokladnica poznania - Kongtrul Jamgon, Lodro Thaye: The Treasury of Knowledge, Book eight, part four. Snow Lion Publications 2007''.[http://books.google.de/books/about/The_Treasury_of_Knowledge.html?id=1HeYkpovPhEC&redir_esc=y]</ref> vyzerá zaradenie horeuvedných nasledovne:<br />
 
1.Ňingma<br />
---------------
8. Orgjän Ňendrub - táto línia už neexistuje ako samostatná, ale splynula so školami Kagjü.<br />
9. Ostatné menšie línie, ako tradícia Šántiguptu, škola Čagzam a línia Mitra Gjaca.<br />
 
== Žlté a červené čapice ==
Toto delenie škôl tibetského budhizmu sa vzťahuje k Congkhapovej reforme školy Kadam a vytvoreniu školy Gelug. Všetky školy tibetského budhizmu, ktoré existovali do vzniku školy Gelug používali pre svojich učiteľov a hierarchov čapice, koruny, klobúky červenej farby. Škola Gelug na znak svojej reformácie začala používať pre svojich učiteľov čapice žltej farby, ktorá symbolizuje cnosť. Školy červených čapíc pripúšťajú aby učiteľom (tib. bla ma, láma) mohol byť ako mních, tak aj laická osoba. Škola Gelug vo všeobecnosti umožňuje vo funkcii učiteľa pôsobiť len mníchom a mníškam. V strednom a západnom Tibete bola škola Gelug od nástupu Dalailámu k moci "štátnou cirknou" a dostávala podporu zo štátnej pokladnice, kdežto ostatné školy - školy červených čapíc štátnu podporu nedostávali.
 
== Literatúra ==