'''Bhagavadgíta''' alebo '''Bhagavadgítá''' ([[sanskrt|skt.]] भगवद् गीता,dosl.- bhagavad gíta/iný prepis: bhagavad gítá; doslova: „Pieseň Vznešeného“) alebo '''Bhagavad gíta/Bhagavad gítá''' je jednoujedna z najvýznamnejších posvätných kníh [[hinduizmus|hinduizmu]]. Niekedy býva dokonca označovaná za „Bibliu hinduizmu“, pretože ju ako autoritu prijímajú všetky hlavné filozofické tradície ([[Daršana|daršany]]). BývaObyčajne sa chápanáchápe ako samostatná kniha, ale je vlastne súčasťou rozsiahleho staroindického eposu [[Mahábhárata]] (konkrétne kapitoly 25-42 knihy Bhíšmaparvan). Je rozdelená na 18 spevov a dohromady má 700 veršov. Jej význam vo vývoji indického myslenia je vskutku veľký.
== História textu ==
DobuČas vzniku nie je ľahké zistiť. Samotná [[Mahábhárata]] vznikala postupným pridávaním a rozširovaním po dobupočas cca. 800 rokov od 4. stor. pr.pred Kr. až do 4. stor. po Kr. Bhagavadgíta bola pravdepodobne dokončená asi v 2. stor. po Kr. Je ale takmer isté, že vznikala po dobu až niekoľkýchniekoľko storočí. Podľa tradície však je Bhagavadgíta neoddeliteľnou súčásťousúčasťou Mahábháraty spísanej pred začiatkom Kali jugykalijugy.
== Obsah ==
Obsahom Bhagavadgíty je rozprava medzi Krišnom a Ardžunom (jedným z [[Pánduovci|Pánduovcov]], pozri obsah [[Mahábhárata|Mahábharáty]]). Ardžuna sa pýta otázky, ako napríklad: „Čo vlastne nutká človeka k tomu, aby páchal hriech?“ – Krišna odpovedá: „Je to túžba, je to hnev splodený povahou, ktorá sa domáha moci...“ Po hlbokej filozofickej rozprave sa dej Bhagavadgíty blíži k boju. Krišna odmieta Ardžunove pochybnosti, že je to len zbytočné krviprelievanie. Po ťažkých bojoch napokon vyhráva spravodlivosť a [[Kuruovci]] sú porazení.
