Monzonit: Rozdiel medzi revíziami

Monzonit sa vyznačuje približne rovnakým zastúpením [[draselný živec|draselných živcov]] aj [[plagioklas]]ov. Voľným okom sú bežne pozorovateľné lištové až tabuľkovité plagioklasy. K-živce sú obvykle xenomorfné<ref>{{cite web|url=http://petrol.sci.muni.cz/poznavanihornin/magmatity/monzonit.htm |title=Monzonit |publisher=petrol.sci.muni.cz |date=14.7.2009}}</ref>. Okrem živcov môže obsahovať [[skupina pyroxénu|pyroxény]] (hlavne [[diopsid]] a [[augit]]) alebo [[biotit]]. Niekedy môže obsahovať aj [[hornblend]]. Obsah SiO₂ sa pohybuje od 49 – 62 % resp. 55 — 65 %<ref name="bse.sci-lib.com">{{cite web|url=http://bse.sci-lib.com/article078034.html |title=Monconit - Boľšaja sovetskaja enciklopedia |publisher=bse.sci-lib.com |date=14.7.2009}}</ref>. Má prevažne [[intermediárna hornina|intermediárny]] charakter, zloženie na rozhraní [[syenit]]ov a [[gabro|gabra]]. Aj preto bol niekedy nazývaný gabro-syenit. Kremeň sa v hornine nachádza iba ako [[akcesorický minerál]]. Práve neprítomnosť kremeňa umožňuje horninu spoľahlivo odlíšiť od [[granit]]u. Ak hornina obsahuje viac ako 10 % kremeňa, je označovaná ako [[kremenný monzonit]] (tzv. adamellit). Známe sú aj odrody so zvýšeným obsahom [[mafický|tmavých]] minerálov napr. [[olivín]]u. V prípade prítomnosti [[skupina foidov|foidov]], je hornina označovaná ako foiditický monzonit.