Anafora (poetika): Rozdiel medzi revíziami

Anafora (z gréc. znovuuvedenie i epanafora): štylistická figúra, ktorá vzniká opakovaním tých istých slov alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov, prípadne viet v prozaických textoch. Anafora je vhodným prostriedkom na vytváranie vetného paralelizmu. Na začiatku jednotlivých veršov či viet v próze sa obyčajne opakuje významové jadro, ku ktorému sa pridávajú nové výpovede, metafory a iné básnické trópy. V tvorbe nadrealistov sa k anafore priraďujú rozličné asociácie vytvárajúce medzi sebou ostré významové kontrasty, prípadne zabezpečujúce gradáciu. Nadrealistická tvorba priam oplýva anaforou:
Ostávajte zdravé vilky nocou zmietnuté
Ostávajte zdravé hlavy tŕním ovité
Ostávajte zdravé kolieska na dvojkolke
Ostávajte zdravé drobné mince v tobolke
Ostaň aj ty zdravý medicejský kardinál
Že si Boccaciovi pri básnení radieval
(Š. Žáry: Bronzová vlčica)

V slov. naturizme sa anafora stáva vhodným prostriedkom lyrizácie prózy a zároveň zabezpečuje využívanie vetného paralelizmu a priraďovanie rozličných asociácií akoby pod seba. Uplatňuje sa pritom simultánnosť radenia výpovedí, čo je charakteristický znak lyriky oproti sukcesívnosti prevládajúcej v epike: Po chvíli ozve sa zdola, z hmly, jemný klepot. Klepot sa pravidelne zosilňuje. Z osuhle na dne údolia vynoruje sa postava. Môže to byť blúdiaci duch tohto pustého kraja. Môže to byť zlovestný posol vojen, požiarov, hladu a moru. (D. Chrobák: Návrat O. Baláža)