Verzia z 11:10, 22. október 2012 upraviť EmausBot (diskusia \| príspevky) Boti 267 859 editací d r2.7.2+) (robot Zmenil: fr:Vikings ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:11, 6. november 2012 upraviť vrátiť 212.178.212.106 (diskusia) Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 2: {{Bez zdroja}} [[Súbor:Viking Expansion.svg\|thumb\|300px\|Mapa zobrazujúca osídlenia v Škandinávii v 8. (tmavočervená), 9. (červená), 10. (oranžová) a 11. storočí (žltá). Zelená označuje oblasti trpiace častými vikingskými nájazdmi.]] '''Vikingovia''' (prídavné meno znie vikinský (t. j. bez -g-); o pojme Normani pozri nižšie) sú predkovia dnešných [[Dáni\|Dánov]], [[Nóri\|Nórov]] a [[Švédi\|Švédov]] v tzv. ~~vikingskom~~vikinskom období ([[800]] – [[1066]]), charakterizovanom dobyvačnými výpravami zo [[Škandinávia\|Škandinávie]] a [[Dánsko\|Dánska]] do [[Británia\|Británie]], na [[Island]], do [[Grónsko\|Grónska]], [[Severná Amerika\|Severnej Ameriky]] a inde. Pôvod tohto možno severského mena je nejasný aj pre nejasné spojenie anglosaského jazyka s nórčinou. Slovo má viacero významov (z stredovekej nórčiny – ''vikingr''): lupič, moreplavec, pirát. Doslovne často prekladané ako, „ten kto prišiel z fjordov“ (vik = ''potok'', ''malá zátoka''). Iné staršie vysvetlenia poukazujú na to, že základ slova wik, by mohol znamenať ''dedina'' alebo [[tábor]]<ref name="etym">{{Citácia elektronického dokumentu Riadok 29: == Dejiny == Obyvatelia Škandinávie sa po stáročia živili [[rybolov]]om a [[pastier]]stvom. Popri tom boli aj výborní námorníci a stavitelia lodí. V [[6. storočie\|6.]] a [[7. storočie\|7. storočí]] začali obchodovať v okolí [[Baltské more\|Baltského mora]] a hlbšie vo vnútrozemí [[Rusko\|Ruska]], pozdĺž veľkých riek. Toto ~~predvikingské~~predvikinské obdobie Škandinávie sa označuje ako [[vendelské obdobie]] ([[600]] – [[1000]]). Najmä koncom [[8. storočie\|8. storočia]] začali z neznámych dôvodov podnikať agresívne nájazdy na pobrežie Európy. Stavali rýchle a dlhé lode s nízkym ponorom, ktoré im umožňovali rýchlo a prekvapivo udrieť z mora i z rieky. Volali ich dračie lode, [[drakkar]], lebo boli zdobené dračími hlavami. Vo ~~vikingskom~~vikinskom období sa rozlišujú vojnové lode, lode na ďaleké cesty, obchodné lode a kráľovské jachty na slávnostné plavby pri pobreží a v pokojných vodách. Ľudia obývajúci pobrežia mora a riek [[Nemecko\|Nemecka]], [[Francúzsko\|Francúzska]] a [[Anglicko\|Anglicka]] žili v neustálom strachu pred ~~vikingskými~~vikinskými nájazdníkmi. Za začiatok ~~vikingských~~vikinských výprav sa považuje rok [[793]], kedy nórski Vikingovia spustošili kláštor Lindisfarne na pobreží [[Northumbria\|Northumbrie]]. [[Súbor:Vikingship.jpg\|thumb\|[[Drakkar\|Vikingská loď]]]] Prvá fáza ich výprav počas 1. polovice [[9. storočie\|9. storočia]] zahŕňala len živelné výpravy menšieho rozsahu. Vďaka obrannému systému postavenému [[Karol Veľký\|Karlom Veľkým]] sa podarilo ešte na niekoľko desaťročí odvrátiť ~~vikingské~~vikinské nájazdy na severných brehoch [[Franská ríša\|Franskej ríše]], no od 40. rokov [[9. storočie\|9. storočia]] sa začali ich mohutné vpády. Táto druhá fáza, odohrávajúca sa počas 2. polovice [[9. storočie\|9. storočia]] a celého [[10. storočie\|10. storočia]] je charakterizovaná organizovanými výpravami často na čele s najvyššími šľachticmi alebo členmi kráľovských rodov. Ako vojnová korisť sa na sever dostávalo striebro (ozdoby alebo mince), ktoré bolo v Škandinávii hlavným hodnotovým ekvivalentom a preto bolo nájdené v stovkách pokladov v celej Škandinávii: Riadok 41: * [[Švédsko\|Švédski]] Vikingovia ('''Variagovia'''), ktorí už v [[7. storočie\|7.]] a [[8. storočie\|8. storočí]] ovládali určité oblasti východného Pobaltia (Grobiňa), prenikali najmä ako obchodníci po riekach do východnej Európy, kde sa stretávali so slovanskými a arabskými kupcami (napr. na rieke [[Volga]]), alebo sami zachádzali až na územie [[Byzantská ríša\|Byzantskej ríše]] (boli telesnými strážcami byzantských cisárov) a arabského sveta. Časť ich viac-menej ovládla časť [[Rusko\|Ruska]] až po [[Kyjev]] a z [[Čierne more\|Čierneho mora]] napadli [[Konštantínopol]]. Vtrhli aj na moslimský [[Pyrenejský polostrov]] a hlboko do [[Stredozemné more\|Stredozemného mora]]. Podľa väčšiny západných historikov sú Variagovia zakladateľmi štátu [[Kyjevská Rus]], väčšina ruských historikov toto tvrdenie odmieta. Počas tretej fázy na prelome [[10. storočie\|10.]] a [[11. storočie\|11. storočia]] už ~~vikingské~~vikinské výpravy splývali s expanziou škandinávskych ranostredovekých kráľovstiev (akcie dánskeho a nórskeho kráľovstva v Anglicku, ovládnutie Anglicka [[Knut Veľký\|Knutom Veľkým]]). So vznikom týchto kráľovstiev a s postupným rozširovaním [[kresťanstvo\|kresťanstva]] od 2. polovice [[10. storočie\|10. storočia]] až do [[12. storočie\|12. storočia]] sa Škandinávia začlenila medzi ostatné európske stredoveké štáty a stratila svoj ~~vikingský~~vikinský ráz. == Normani ==

Vikingovia: Rozdiel medzi revíziami