Aineias (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: war:Aeneas
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d odstranenie zbytočných mezier a prefixov šablóna (dle dat od Dannyho B.); kozmetické zmeny
Riadok 1:
[[ObrázokSúbor:Aeneas'_Flight_from_Troy_by_Federico_Barocci.jpg|right|300px|thumb|[[Federico Barocci]], ''Útek Aineia z horiacej Tróje'', 1598, olej na plátne, [[Galleria Borghese]], [[Rím]]]]
'''Aineias''' (iné mená: '''Aineiás, Aeneas, Eneas'''; [[Gréčtina|gr.]] ''Αἰνείας'', [[Latinčina|lat.]] ''Aeneas'') bol starogrécky hrdina, syn dardanského kráľa [[Anchísés|Anchísa]] a bohyne lásky [[Afrodita|Afrodity]], hrdina [[Trójska vojna|trójskej vojny]] a bájny predok zakladateľov mesta, z ktorého vzišiel [[Rím]], [[Romulus|Romula]] a [[Rémus|Rema]].
 
Riadok 10:
== Trójsky hrdina ==
 
Patril medzi najudatnejších a najvznešenejších mužov Tróje, z ktorou spojil svoj život a osud. Po [[Hektor|Hektorovi]]ovi, vrchnom veliteľovi trójskych vojsk, bol najstatočnejším a najobetavejším obrancom a fakticky Hektorovým zástupcom. So synom trójskeho kráľa [[Priamos|Priama]] bol spojený i rodinným putom, keď mal za manželku jeho sestru [[Kreúsa|Kreúsu]]. Svoje vlastnosti naplno prejavil na bojovom poli. Zabil mnoho achájskych bojovníkov. No ani jeho odvaha a statočnosť neuchránili Tróju pred záhubou, ktorú jej prichystali bohovia a osud.
 
[[ObrázokSúbor:Aineias Ankhises Louvre F118.jpg|left|250px|thumb|''Aineias nesie otca Anchísa'', antická váza z r. 520 - 510 pred Kr., [[Musée du Louvre]], [[Paríž]]]]Ten istý osud, ktorý určil skazu Tróje, určil Aineiovi záchranu. Mal zachovať svoj rod a vládnuť v meste, ktoré mal založiť v ďalekej cudzine. Ako jediný z trójskych veliteľov sa zachránil z horiaceho mesta pričom na vlastných pleciach vyniesol svojho otca [[Anchísés|Anchísa]] vedúc za ruku malého syna [[Askanios|Askania]]. Spolu s hŕstkou zachránených druhov sa dostal na pobrežie, odkiaľ v narýchlo postavených lodiach opustili krajinu.
 
Do Tróje sa už nikdy nevrátil. Niekoľko nasledujúcich rokov sa s druhmi plavil po dnešnom [[Egejské more|Egejskom]], [[Iónske more|Iónskom]] a [[Tyrrhenské more|Tyrrhenskom]] mori a prekonával jednu prekážku za druhou. Prírodné živly a zásahy bohov mu pripravovali neuveriteľné utrpenie. Na [[Sicília|Sicílii]] mu zomrel otec, spolu s druhmi musel preplávať zradnými úžinami [[Skylla]] a [[Charybda]], na [[Kréta|Kréte]] sa mnohí jeho druhovia stali obeťou moru, morské prúdy ho zaniesli k [[Strofandské ostrovy|Strofandským ostrovom]] kde žili ohavné [[Harpyje]]. Od nich však dostal prvý zreteľnejší náznak o cieli svojej cesty.
Riadok 22:
Po mnohých ďalších útrapách napokon pristál na mieste, kde sa rieka [[Tiber]] vlievala do mora. Tunajšia krajina však nebola ľudoprázdna. Obýval ju kmeň [[Latinovia (Italikovia)|Latinov]], ktorým vládol kráľ [[Latinus]]. Mal jedinú dcéru [[Lavinia|Laviniu]], ktorá sa mala onedlho vydať za [[Turnus|Turna]], kráľa Rutulov. Osud jej budúcnosť ale zariadil inak. Latinus dostal božské vnuknutie, podľa ktorého mal svoju dcéru vydať za cudzinca, ktorý ho navštívi. Nasledujúci deň prišiel Aineias za kráľom a požiadal ho o povolenie usadiť sa v jeho krajine. Aineias nielenže od kráľa dostal povolenie založiť si mesto, ale Latinus mu vzápätí ponúkol svoju dcéru za ženu. Pretože Lavinia bola očarujúca, Aineias neváhal. Než však mohlo prísť k svadbe, vystúpil so svojimi požiadavkami odmietnutý Turnus. Spor sa mal vyriešiť na bojovom poli.
 
[[ObrázokSúbor:RomanVirgilFolio100vAeneasDidoConviviumDetail.jpg|right|200px|thumb|''Dídó a Aineias pri večeri'', ilustrácia [[Vergílius|Vergíliovej]] ''Aineidy'' od neznámeho umelca, 5. stor.]]Vypukla vojna, nie nepodobná tej trójskej. Skončila Aineiovým víťazstvom a Turnovou smrťou. Lavinia medzitým čakala na návrat milovaného snúbenca. Po svojom triumfálnom návrate sa Aineias s Laviniou oženil a na jej počesť novozaložené mesto nazval [[Lavinium|Laviniom]]. Súčasne spojil svoj ľud s latinským ľudom. Z tohto spojenia vzišiel neskôr rímsky národ, ktorý dostal svoje meno podľa mesta, čo založili neskorší Aineiovi potomkovia [[Romulus]] a [[Remus]].
 
Ešte raz musel svoje práva hájiť so zbraňou. Po štyroch rokoch, kedy v mieri a zhode vládol mestu, pokorení Rutulovia vyvolali nový konflikt. V čase bitky sa však Aineias bez stopy stratil. O jeho náhlom zmiznutí kolujú rôzne verzie. Podľa jednej bol zabitý priamo v boji, podľa inej sa utopil v Tiberi. Najpravdepodobnejšou a legendárne najprijateľnejšou je však verzia, podľa ktorej ho priamo z bojiska vyzdvihla jeho božská matka Afrodita (teraz už [[Venuša (bohyňa)|Venuša]]) a preniesla rovno na [[Olymp]]. Všetky verzie sa však zhodujú v jednom: stal sa bohom.
Riadok 30:
== Aineias v umení ==
 
[[ObrázokSúbor:Enée & Anchise Lepautre Louvre M.R.2028 noir.jpg|left|170px|thumb|[[Pierre Lepautre]], ''Aineias zachraňuje Anchísa'', 1697, mramor, [[Musée du Louvre|Louvre]], [[Paríž]]]]
[[ObrázokSúbor:Iapyx removing arrowhead from Aeneas.jpg|left|170px|thumb|''Asklépios ošetruje raneného Aineia'', 1. stor. po Kr., freska z Pompejí, [[Národné archeologické múzeum (Neapol)|Národné archeologické múzeum]], [[Neapol]]]]Aineias ako významný antický hrdina sa stal predlohou početných umeleckých diel. Prvý raz sa jeho meno objavuje v [[Homér|Homérovej]]ovej [[Iliada|Iliade]]. Jeho nehynúcu slávu mu však zabezpečil svetoznámy [[Vergílius|Vergiliov]] epos ''[[Vergílius#Aineis|Aeneis]]'', kde sú opísané jeho osudy od pádu Tróje po víťazstvo nad Turnom. Jeho osudy sa stali námetom i ďalších literárnych spracovaní, napr.: [[Stésichoros|Stésichora]] (6. stor. pred Kr.), [[Quintus Ennius|Quinta Ennia]] (zač. 2. stor. pred Kr.), rímsky básnik a dramatik [[Naevius|Gnaeus Naevius]] ho spomína vo svojom diele ''Púnska vojna'' (3. stor. pred Kr.).
 
Významné zastúpenie s predlohou tohto hrdinu majú i výtvarné diela. Nepreberné množstvo antických umeleckých pamiatok je toho dôkazom. Existuje niekoľko desiatok gréckych vázových malieb s námetmi s Aineiovho života a jeho skutkov. Najstaršie známe sochárske vyobrazenia Aineia pochádzajú ešte od etruských umelcov (napr. súsošie ''Aineias s Anchísom'' zo 6. - 5. stor. pred Kr.). Veľmi známou sa stala freska pochádzajúca z 1. storočia po Kr. z [[Pompeje|Pompejí]], na ktorej božský lekár [[Asklépios]] ošetruje ranu zraneného Aineia.
 
Spoločným menovateľom mnohých Aineiových sochárskych a maliarskych vyobrazení je moment Aineiovho úteku z horiacej Tróje, nesúc na ramenách svojho otca a držiac za ruku syna. Diela, ktorých spoločný názov by mohol znieť ''Útek z horiacej Tróje'' vytvorili napr. [[Federico Barocci]], [[Charles-André van Loo]], [[Gian Lorenzo Bernini]] a ďalší. So zámernou analógiou na túto udalosť sa môžme stretnúť na freske [[Renesancia|renesančného]] umelca [[Raffael|Raffaela]]a ''[[Požiar v Borgo]]'' v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]] vo [[Vatikán]]e.
 
Viacero umeleckých diel zachytáva Aineia spoločne s [[Dídó]], napr. [[Nicolas Poussin]] ''Aineias a Dídó na poľovačke''. Z ďalších diel sú známe napr. ''Venuša dáva zbrane Aineiovi'' od [[Gérard de Lairesse|Gérarda de Lairesse]], ''Aeneias a Sibyla'' od [[Joseph Mallord William Turner|Josepha Williama Turnera]] či súbor leptov českého maliara [[Václav Hollar|Václava Hollara]]. Spomedzi sochárskych diel patrí medzi najznámejšie súsošie ''Aineias zachraňuje Anchísa a Askania z horiacej Tróje'' od [[Gian Lorenzo Bernini|Gian Lorenza Berniniho]] (dnes v [[Rím|rímskej]] galérii [[Galleria Borghese|Borghese]]). S Aineiovým námetom je známych viacero nástenných dekorácií, pochádzajúcich hlavne z obdobia [[Baroko|baroka]].
Riadok 49:
 
 
{{šablóna:hrdinovia trójskej vojny}}
 
[[Kategória:Hrdinovia gréckej mytológie]]