Po roku 3800 pred Kr. (t. j. v polovici 4. tisícročia pred Kr.) v dôsledku častých dažďov stúpli moria, ktoré spôsobili potopy v nížinách a sú zdrojom (aj [[Biblia|biblických]]) povestí o [[potopa|potope]]. Zároveň sa však stali priechodnými púšte, čo umožnilo migrácie obyvateľstva.
Podľa posledného stavu poznania,,si Sumerizabil,, prvé mezopotámske [[etnikum]] známe podľa mena, prišli do južnej Babylonie z východu najneskôr v čase po vzniku (t. j. 3500 resp. 3300 pred Kr. ) alebo v čase pred vrcholom (t. j. pred 3300 resp. 3100 pred Kr.) uruckej kultúry (pozri dolu), čiže boli nositeľmi (vrcholu) tejto kultúry. Je možné, že prišli už počas [[obejdská kultúra|obejdskej kultúry]], a že boli jej nositeľmi. Sumeri pravdepodobne neboli pôvodnými obyvateľmi tohto územia, existujú ale aj opačné názory. Podľa jazykovedcov prišli Sumeri z [[India|Indie]]. Po [[sumerčina|sumersky]] sa v Mezopotámii aktívne hovorilo až približne do roku 2000 pred Kr. Podľa obrázkov sa delili na skupinu s dlhými lebkami a skupinu s krátkymi lebkami (armenoidný typ).
Okrem Sumerov do Mezopotámie prišli aj [[Semiti]] (neskorší [[Akkadi]]). Prišli do severozápadnej Mezopotámie - neskôr aj do severnej Babylonie (tzv. Akkadu) - najneskôr na začiatku ranodynastického obdobia (pozri dolu), ale predpokladá sa, že prišli tesne po alebo pred Sumermi.
