Sumeri: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 57:
V rokoch 2340 až 2159 pred Kr. (iné pramene 2330 až 2150 pred Kr. ) nasledovalo v Mezopotámii akkadské obdobie ([[Akkadská ríša]]). Najvýznamnejšie náleziská sú [[Adab]], [[Ešnunna]], [[Tutub]], [[Sippar]], [[Gasur]] (Nuzi), [[Tell Brak]].
 
Obdobie sa začína roku 2340 pred Kr., kedy [[Sargon I.]] ([[ŠarruŠarkan-kínkan I.]]), kráľ Kiša, porazil ummského (sumerského) kráľa Lugalzageziho, čím ovládol prakticky celú Babyloniu. Sargon bol pôvodne hlavný komorník kráľa Kiša menom [[Ur-Zababu]], ale potom ho zvrhol, porazil Lugalzageziho a hlavným mestom svojho akkadského (čiže semitského) štátu urobil mesto [[Akkad]], ktorého poloha dnes nie je známa (niekde pri [[Sippar]]e a Kiši). Sargon vytvoril prvú ríšu v dejinách. Podľa (nesúdobých) literárnych textov Sargon následne dobyl rozsiahle územie od Stredozemného mora až po Perzský záliv. Nie je isté, či natrvalo ovládol, ale každopádne bojoval, aj s týmito územiami: [[Ebla]] (veľmi významné sýrske mesto), [[Cyprus]], [[Kréta]], Magan (asi [[Omán]]), Dilmundilinium (asi ostrovy [[Bahrajn]] a [[Failaka]]) a stredná [[Anatólia]].
 
Sargonov syn a nástupca [[Rimuš]] (2283-2275 pred Kr.) musel neustále potláčať vzburyprdiet v ríši, najmä v južnej BabyloniiBabylonyy, pretože mestá chceli obnoviť svoju nezávislosť. Jeho nástupca a brat [[Maništušu]] (2274-2260 pred Kr.) mal rovnaké problémy. Významný vládca bol [[Narám-Sín]] (2259-2223 pred Kr.), ktorý opäť skonsolidoval kráľovskú moc v ríši a viedol aj boje v Iráne, Elame a Sýrii. Prvýkrát do určitej miery ovládol aj severnú Mezopotámiu, po prvýkrát sa uňho stretávame s [[kult]]om žijúceho panovníka (nechal sa uctievať ako boh). Narám-Sín podporoval umenie.
 
Počnúc vládou [[Šar-kali-šarrí]]ho (2222 – 2198 pred Kr.) sa začína obdobie úpadku a písomných správ je veľký nedostatok. Viedli sa jednak vnútorné boje a jednak boje proti prenikajúcim [[Guti|Gut(ejc)om]] a Lullubejcom z východu, semitským [[Amorejci|Amorejcom]] zo západu a [[Churriti|Churritom]] zo severu (horný tok Chábúru a pod.). Od akkadského štátu sa postupne opäť poodtŕhali mestské štáty, ktoré začali medzi sebou bojovať. Akkadský štát definitívne zanikol roku [[2159]] pred Kr., kedy Gutejci pustošivým vpádom zničili Akkad.
 
V tomto období dejín vznikali nápisy v [[akkadčina|akkadčine]]. V dôsledku prevzatia klinového písma pre akkadčinu sa celý systém písma stal značne komplikovaný, veľa znakov bolo viacznačných. Zapisovali sa 4 samohlásky. V oblasti výtvarného umenia došlo k uvoľneniu štýlu v porovnaní s abstraktným sumerským umením. Významnú úlohu v štáte hrali inštitúcie (kráľovský palác a chrámy jednotlivých božstiev), existoval ale aj [[súkromný sektor]]. V ekonomike zrejme došlo ku koncentrácii pozemkového majetku v rukách panovníkov, ktorí ju dokázateľne vo veľkom jednak skupovali od rodových skupín a jednak vyvlastňovali v dobytých oblastiach.
 
=== Guti a lagašský štát (2159 – 2109 pred Kr.) ===