Ňingma: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
úpravy
 
Riadok 1:
'''''Ňingma''''' (tib. rnying ma) je jednym z prúdov [[tibetský budhizmus|tibetského budhizmu]]. Gyurme Dorje a Jakob Leschly uvádzajú:<ref name="test">[http://www.treasuryoflives.org/foundations/view/7],{{Citácia Gyurmeelektronického Dorje a Jakob Leschly.</ref>:dokumentu
{{Wikifikovať}}
| priezvisko = Gyurme, Leschly
{{Na úpravu}}
| meno =
'''''Ňingma''''' (tib. rnying ma) je jednym z prúdov [[tibetský budhizmus|tibetského budhizmu]]. Gyurme Dorje a Jakob Leschly uvádzajú<ref name="test">[http://www.treasuryoflives.org/foundations/view/7], Gyurme Dorje a Jakob Leschly.</ref>:
| odkaz na autora =
| titul = Nyingma History of the Early Propagation of Buddhism to Tibet
| url = http://www.treasuryoflives.org/foundations/view/7
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 10.11.2012
| vydavateľ = Shelley & Donald Rubin Foundation
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>
 
''"Tradícia Ňingma udržuje cykly učeníučenia a texty, ktoré boli uvedené počas skoršieho šírenia (budhizmu), alebo ngadar (tib. snga dar) za vrcholu imperiálnej moci Tibetu. Toto je v kontraste s rôznymi takzvanými novými školami (Kadam, Kagjü, Gelug, atď.) alebo [[Sarma]] (tib. gsar ma), ktoré nasledujú texty a učenia, ktoré boli uvedené počas neskoršej fázy šírenia alebo čhidar (tib. phyi dar), počínajúc desiatym storočím. Ešte užšia hraničná čiara medzi skoršími a neskoršími fázami prekladu sa niekedy zvykne vytyčovať medzi životmi indického učenca Smrtidžňánakirtiho (rané 10.stor) a tibetského prekladateľa Rinčhen Zagnpa."''
 
Škola Ňingma je súhrnom rôznych podškôl a línií, ktoré sú viac menej nezávislé. Spoločným znakom týchto škôl je, že všetky považujú za zdroj svojho učenia [[Padmasambhava|Padmasambhavu]] a praktikujú učenie [[vadžrajána|vnútorných tantier]].
 
== Učenia a texty ==
Jadro tejto školy tvoria učenia indických majstrov Padmasambhavu, Vimalamitru, Budhaguhju a Šantarakšitu a tibetských majstrov prekladateľa Vairočanu z Pagoru a kráľa Songcän Gampa. Učenia školy ňingma sú principiálne zhrnuté v štyroch zbierkach textov,; najstarším je ''[[Mani Kabum]]'', ktorý tvoria učenia Songcän Gampa. Ďalšími sú ''[[Stotisíc tantier Ňingmy]]'' (tib. rnying ma rgyud 'bum), ''[[Ústna tradícia Ňingmy]]'' (tib. rnying ma bka' ma) a ''[[Drahocenná pokladnica teriem]]'' (tib. rin chen gter mdzod). Medzi hlavné [[tantra|tantry]] tejto školy patria Guhjagarbhatantra mahájogy, anujogová Samdhisamgrahasútra (je to tantra napriek tomu, že sa volá [[sútra]]) a atijogová Kulajarádžatantra. Hlavným meditačným božstvom tejto školy je Vadžrasattva.<br />
 
Škola Ňingma zdôrazňuje takzvanú deväťdielnu9-dielnu klasifikáciu [[budhizmus|učenia Budhu]], kde každý jeden následný stupeň predstavuje hlbšie učenie,; deväť vozov učenia Ňingmy predstavujú nasledovné:<ref>''Kongtrul Jamgon, Lodro Thaye: ''The Treasury of Knowledge'', Bookkniha 6, partčasť 4; kapitola THE WAYS OF THE ANCIENT TRADITION, Snowlion Publications.''[http://books.google.de/books/about/The_Treasury_Of_Knowledge.html?id=N_axmfqYkkMC&redir_esc=y:]</ref>
1.# voz cesty šrávakov - šrávakajána<br />
2.# voz cesty pratjékabuddhov - pratjékabuddhajána, 1 a 2 spoločne sú hinájána.<br />
3.# voz bódhisattvov - mahájána.<br />
4.# voz tantry činu - kríjatantrajána.<br />
5.# voz tantry oboch (činu i jogy) - ubhajatantrajána.<br />
6.# voz tantry jogy (meditácie) - jogatantrajána.<br />
7.# voz tantry veľkej jogy - mahájogatantrajána.<br />
8.# voz tantry následnej jogy - anujogatantrajána.<br />
9.# voz tantry prvotnej jogy - atijogatantrajána.<br />
 
V meditačnej praxi je potom kladený dôraz na posledné tri. Tieto charakterizuje Kongtrul nasledovne:<ref>''Kongtrul Jamgon, Lodro Thaye: ''The Treasury of Knowledge'', Book 6, part 4; strana 308-309, Snowlion Publications.''[http://books.google.de/books/about/The_Treasury_Of_Knowledge.html?id=N_axmfqYkkMC&redir_esc=y:]</ref>:
1. voz cesty šrávakov - šrávakajána<br />
"*Mahájoga zdôrazňuje energie (doslova vetry, tib. rlung, san. váju) a metódy štádia rozvoja.<br />
2. voz cesty pratjékabuddhov - pratjékabuddhajána, 1 a 2 spoločne sú hinájána.<br />
*Anujoga zdôrazňuje konštituenty [blaženosti] a múdrosť štádia zavŕšenia;<br />
3. voz bódhisattvov - mahájána.<br />
*Atijoga zdôrazňuje rýdzu bdelosť od ktorej nie nič oddelené."<br />
4. voz tantry činu - kríjatantrajána.<br />
5. voz tantry oboch (činu i jogy) - ubhajatantrajána.<br />
6. voz tantry jogy (meditácie) - jogatantrajána.<br />
7. voz tantry veľkej jogy - mahájogatantrajána.<br />
8. voz tantry následnej jogy - anujogatantrajána.<br />
9. voz tantry prvotnej jogy - atijogatantrajána.<br />
 
Štádium rozvoja predstavuje [[meditácia|meditáciu]], kde meditujúci vytvára vizualizáciu meditačného božstva. Štádium zavŕšenia predstavuje meditáciu, ktorá sa sústreďuje na [[joga|jogové]] metódy práce s energiami, kanálami a esenciami. Rýdza bdelosť (tib. rig pa - dosl. poznanie), reprezentuje zjednotenie dvoch predošlých štádií v neduálnom, nekonceptuálnom stave.
V meditačnej praxi je potom kladený dôraz na posledné tri. Tieto charakterizuje Kongtrul nasledovne<ref>''Kongtrul Jamgon, Lodro Thaye: The Treasury of Knowledge, Book 6, part 4; strana 308-309, Snowlion Publications.''[http://books.google.de/books/about/The_Treasury_Of_Knowledge.html?id=N_axmfqYkkMC&redir_esc=y:]</ref>:
Učenie atijogy tak predstavuje najvyššie učenie školy Ňingma, je známe aj pod názvom [[dzogčhen]] (tib. rdzogs chen, san. mahásandhi).<br />
 
"Mahájoga zdôrazňuje energie (doslova vetry, tib. rlung, san. váju) a metódy štádia rozvoja.<br />
Anujoga zdôrazňuje konštituenty [blaženosti] a múdrosť štádia zavŕšenia;<br />
Atijoga zdôrazňuje rýdzu bdelosť od ktorej nie nič oddelené."<br />
 
Štádium rozvoja predstavuje meditáciu, kde meditujúci vytvára vizualizáciu meditačného božstva. Štádium zavŕšenia predstavuje meditáciu, ktorá sa sústreďuje na jogové metódy práce s energiami, kanálami a esenciami. Rýdza bdelosť (tib. rig pa - dosl. poznanie), reprezentuje zjednotenie dvoch predošlých štádií v neduálnom, nekonceptuálnom stave.
Učenie atijogy tak predstavuje najvyššie učenie školy Ňingma, je známe aj pod názvom [[dzogčhen]] (tib. rdzogs chen, san. mahásandhi).<br />
 
== História ==
Tradícia ňingma sa opiera o tri línie odkazovných učení. Prvá je dlhá línia ústnych učení "kama" (tib. bka' ma), druhá je krátka línia skrytých pokladov "terma" (tib. gter ma)a tretia je línia čistých vízií (tib. dag snang). Línia kama je neprerušnouneprerušenou líniulíniou učení od indických majstrov a ich žiakov, cez tibetských majstrov - z učiteľa na žiaka až po súčasnosť. Línia terma je založená na učeniach objvenýchobjavených v takzvaných pokladoch (tib. gter), ktoré ukryli pre budúce pokolenia hlavne [[Padmasambhava]], [[Vimalamitra]] a [[Vairočana]], či už ako fyzické objekty "zemné poklady" (tib. sa gter) - v zemi, v skalách, v jazerách, alebo ako poklady mysle (tib. dgongs gter) v mysliach svojich žiakov. Aj zemné poklady obsahujú aspketaspekt pokladov mysle. Takíto vybraní žiaci, určení ako budúci objavitelia pokladov "tertöni" (tib. gter ston) učenia sa potom podľa tradície v neskoršej dobe znovuzrodili v Tibete[[Tibet]]e a objavovali tieto učenia, ktoré potom učili svojich žiakov a tí potom zakladali rôzne línie týchto pokladových učení. Línia čistej vízie je založená učeniach, ktoré sa objavili v meditačných víziachvíziách osvietených majstrov školy Ňingma.<br />
 
== Línie a tradície ==
Škola ňingma až do druhej polovice 20. storočia, keď boli mnohí tibetskí učitelia nútení odísť do exilu[[exil]]u, nemala svoju formálnu hlavu. V súčasnosti je hlavou školy Ňingma [[Taglung Cchetrul Rinpočhe]]. Škola Ňingma v sebe zahŕňa množstvo menších a nezávislých podškôl a línií. Každá z nich sa sústreďuje na svoj vlastný systém učení z línie terma. Ústredie školy tvorí šesť materských kláštorov: Dordže Drag, Mindroling, Žečhen, Dzogčhen, Paljul a Kathog. Hlavné línie v súčasnosti sú:
*Džangter<br />
 
*Longčhen Ňingthig<br />
Džangter<br />
*Düdžom Tersar<br />
Longčhen Ňingthig<br />
*Mindroling<br />
Düdžom Tersar<br />
*Dzogčhen<br />
Mindroling<br />
*Paljul<br />
Dzogčhen<br />
*Žečhen<br />
Paljul<br />
*Kathog<br />
Žečhen<br />
*Čhokling Tersar<br />
Kathog<br />
Čhokling Tersar<br />
 
== Literatúra ==
<references />
 
[[Kategória:Budhizmus]]