|
Hans Selye v roku 1950 definoval stres ako „charakteristickú fyziologickú odpoveď na poškodenie alebo ohrozenie organizmu, ktoré sa prejavuje prostredníctvom adaptačného syndrómu.“ Ten priamo ovplyvňuje zdravie tým, že vyvoláva nadmernú a trvalú aktiváciu nervového sympatického systému. (Hartl, Hartlová, 2009, s. 568)
•* Alarm – telo dostane šok, jeho odolnosť voči stresu je pod normálnou hladinou. Zaznamená stres a snaží sa ho eliminovať.
•* Odolnosť – telo bojuje so stresom, hormóny, krvný tlak, búšenie srdca, teplota a dýchanie sa zrýchľujú. Ak všetko toto úsilie prekoná stres, telo sa vráti do normálu. Ak však tento tlak nezvládne, telo prechádza do tretej fázy.
•* Vyčerpanie – človek môže skolabovať pod návalom vyčerpania, beznádeje a nastupujúcej chorobe. (Halonen J.S., Santrock J.W., 1996)
„Na základe rady experimentov a exaktných pozorovaní možno vyvodiť, že akútny stres, ak je sprevádzaný aktívnou snahou človeka ho zvládnuť (nereaguje pasívne, nevzdá sa), zvyšuje aktivitu a funkčnosť imunitného systému, naopak dlhodobý stres (to dochádza k vyčerpanosti, depresívnym zážitkom, strate kontroly nad situáciou, beznádejnosť a pod.) znižuje aktivitu a funkčnosť imunitného systému. (Vymětal, 2003, s. 331)
„Ľudské reakcie na stresor, vrátane spôsobov jeho zvládania, sú individuálne (čelíme mu určitými naučenými stratégiami), sprievodné prežívanie je pre človeka charakteristické a spravidla v ňom prevažuje jedna z nasledujúcich možností:“
•* Hnev (zvýšená produkcia noradrenalínu a testosterónu)
•* Úzkosť a strach ( zvýšená produkcia adrenalínu)
•* Depresia (zvýšená produkcia kortizolu, znížená produkcia testosterónu)
(Vymětal, 2003, s. 331)
== Stratégie kontroly stresu podľa mužov a podľa žien ==
Bez ohľadu na príčinu stresu a fyzické či emocionálne symptómy stresu, ktoré muži a ženy vykazujú, obidve skupiny kontrolujú stresu rozličnými spôsobmi. zdravších aktivít, ako napríklad navštívenie psychológa alebo cvičenie.
•* Ženy čítajú viac ako muži, aby si kontrolovali stres (57% vs. 34%) a predovšetkým, uvádzajú tiež omnoho viac aktivít, ktoré ich spájajú s inými ľuďmi, napríklad trávia čas so svojou rodinou alebo priateľmi, (54% vs. 39%) a tiež navštevujú kostol alebo (27% vs. 18%).
•* Muži uvádzajú venovanie sa športu (16% vs. 4%) a počúvanie hudby (52% vs. 47%) ako spôsob kontroly stresu. Tiež viac ako ženy uvádzajú, že pre kontrolu stresu nerobia nič (9% vs. 4%).
•* Ženy jedia, (31% vs. 21%). Rovnako jedia priveľa alebo jedia nezdravé jedlá kvôli stresu oveľa viac, ako muži, (49% ž vs. 30% m)
•* Výrazne viac žien 35%, ako mužov 24% cvičí len raz týždenne alebo vôbec.Pri otázke prečo necvičia viac, 39% žien uvádza, že sú jednoducho príliš unavené, oproti 26% mužom.
•* Muži tvrdia, že cvičia, pretože ich to zamestnáva (34% vs. 23% žien), že ich to udržuje zdravými (29% vs. 18%) a pretože je to niečo, v čom sú dobrí (19% vs. 11%).
•* Kým obidva pohlavia uvádzajú nedostatok sily vôle ako prekážku č. 1, ktorá bráni zmene životného štýlu a správania odporúčaného psychológom, opäť sú to ženy, ktoré tento dôvod uviedli častejšie. (34 percent vs. 24 percent).
•* Ženy častejšie tiež uvideli nedostatok sily vôle ako prekážku pri zmene ich stravovania sa. (15 percent vs. 1 percent).
•* Pri otázke čo by potrebovali aby zlepšili svoju silu vôle, ženy častejšie ako muži uviedli menej únavy, viac energie. (56 percent vs. 44 percent) a viac pohodlia v schopnosti zlepšiť ich silu vôle (60 percent vs. 38 percent).
•* Muži menej častejšie uvádzajú, že potrebujú povzbudenie od priateľov alebo rodiny k tomu, aby zlepšili svoju silu vôle (28 percent vs. 42 percent) a o kúsok viac tvrdili, že potrebujú peniaze (43 percent vs. 39 percent). Ženy častejšie ako muži uvádzali, že potrebujú viac času (37 percent vs. 29 percent).
•* 6x viac žien ako mužov uvádza, že ak by mali viac pomoci pri udržiavaní domácnosti, umožnilo by im to zlepšiť svoju silu vôle. (23 percent vs. 4 percent).
(www.apa.org/news/press/releases/stress/gender-stress.aspx)
| 