Prvá križiacka výprava: Rozdiel medzi revíziami

Stretli sa na jar roku [[1097]] v [[Carihrad]]e. Tu byzantský cisár križiakov urýchlene dopravil do [[Malá Ázia|Malej Ázie]], avšak najprv museli prisľúbiť, že (bývalé) byzantské územia po dobytí zostanú (aspoň ako vazali) v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]]. [[19. jún]]a križiaci odovzdali Byzantskej ríši dobytú [[Nicaea|Nicaeu]] a [[29. jún]]a porazili [[sultán z Ikonionu|sultána z Ikonionu]] pri [[Dorylaion]]e (dnes: [[Eskišehir]]). V Malej Ázii hroznou horúčavou umierali denne desiatky [[rytier]]ov oblečených do ťažkých brnení. Keď sa im [[1098]] podarilo doraziť do [[Malé Arménsko|Malého Arménska]] (založeného koncom 11. storočia v dnešnom juhovýchodnom [[Turecko|Turecku]] utečencami z [[Arménsko|Arménska]] dobytého Seldžukmi), načerpali síl, odpočinuli si a tiahli ďalej. Založili svoj prvý štát, [[Edesské grófstvo]] na čele s [[Balduin Boulogneský|Balduinom Boulogneským]], a [[3. júl]]a dobyli [[Antiochea|Antiocheiu]], jedno z najväčších miest východného [[Stredomorie|Stredomoria]], a založili tu [[Antiochijské kniežatstvo|kniežatstvo]] na čele s [[Bohemund Tarentský|Bohemundom Tarentským]], na ktoré si neustále robila nároky Byzantská ríša. Za významnej pomoci [[Janov (Taliansko)|janovských]] a [[Benátky|benátskych]] kupcov, ktorí im po mori dovážali [[drevo]] na baranidlá a podobne, sa im [[15. júl]]a roku [[1099]] po nesmierne krvavej bitke podarilo zmocniť sa [[Jeruzalem]]a a založiť prísne kresťanské [[Jeruzalemské kráľovstvo]] ([[1099]] – [[1244]]). [[28. jún]]a potom ešte križiaci porazili sultána (emira) z [[Mosul]]u. Prvými vládcami Jeruzalemského kráľovstva bol [[Gottfried Bouillonský|Gottfried (Bohumír) Bouillonský]] ([[1099]] – [[1100]]), jeho brat Balduin (I) Boulogneský ([[1100]] – [[1118]]) a Balduin (II) Bourqský ([[1118]] – [[1131]]).

 

 

Počas ďalších výprav (pozri dolu) križiaci striedavo strácali a získavali Jeruzalem, ale boli využití aj na dobytie iných území (napr. Byzantskej ríše).