Katedrála Notre-Dame (Chartres): Rozdiel medzi revíziami

|obrázok = Chartres 1.jpg

|titulok =

|typ = kultúrna pamiatka

|kritériá = i, ii, iv

|ID = 81

|rok = 1979

|zasadnutie =

|ohrozenie =

}}

 

V roku [[1979]] bola zaradená na zoznam [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva]] [[UNESCO]].

 

== Dejiny ==

 

V roku [[1134]] vyhorela západná dvojica [[veža|veží]] pôvodnej katedrály. Západné [[priečelie]] s dvojicou veží bolo po tomto požiari novovybudované v [[románske umenie|neskororománskom]] štýle. V roku [[1194]] vyhorela [[katedrála]] opäť. Po tomto požiari bolo rozhodnuté o postavení kompletnej ranogotickej novostavby. O podobe pôvodnej svätyne sa nevie veľa, lebo trosky starej stavby boli pri prácach na gotickej novostavbe kompletne odstránené. Zachované bolo len spomenuté, v polovici [[12. storočia]] vybudované, západné priečelie s vežami.

Budovanie novostavby začalo hneď v roku [[1194]]. [[Architektúra|Architektonicky]] vychádzala z novších častí katedrály v [[Soissons]]. Stavba prebiehala veľmi rýchlo. Južný [[portál (architektúra)|portál]] katedrály bol, vrátane sochárskej výzdoby, dokončený v roku [[1206]], v roku [[1215]] bol dokončený severný portál a tiež západne [[ružica (architektúra)|rozetové]] okno v západnom priečelí. Zvýšená bola i dvojica západných veží. Pred rokom [[1221]] bol zaklenutý [[chór]], pretože v tom roku tu boli umiestnené [[chórová lavica|chórové lavice]]. [[Transept]] bol dokončený až okolo roku [[1240]]. Plánovaná dvojica veží transeptu nebola postavená, rovnako ako iná plánovaná dvojica veží flankujúcich chór. Realizovaná nakoniec nebola ani veža nad [[kríženie (architektúra)|krížením]]. Katedrála bola slávnostne vysvätená [[24. októbra]] [[1260]] za prítomnosti francúzskeho kráľa [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovíta IX.]] Obohacovaná o ďalšie, skôr drobnejšie stavby, napríklad niektoré [[kaplnka|kaplnky]], bola i neskôr.

 

Katedrála je vybudovaná na základnom katedrálnom [[pôdorys]]e. Skladá sa z [[mnohouholník|polygonálne]], siedmimi stranami dvanásťuholníka ukončeného chóru, [[trojlodie|trojloďového]], bazilikálne utváraného transeptu s krížením a totožne utváraného západného súlodia. Západné priečelie je spevnené dvojicou veží, [[chór (architektúra)|chór]] obieha [[dvojlodie|dvojloďový]] [[ambit]] s trojicou kaplniek. Rebrová krížová klenba je nesená zväzkovými [[prípora]]mi v pomerne hustom rytme, pretože klenbové travé prevýšených stredných lodí a chóru majú pomer strán 1:2. Štruktúra steny hlavnej lode i chóru je trojdielna, členená medziloďovými [[arkáda (architektúra)|arkádami]] nesenými [[pilier]]mi tvorenými spojnicou mohutného valcového [[stĺp]]u zo štyroch priložených [[polostĺp]]ov, nad nimi zónou [[trifórium|trifória]] a rozmerných okien.

Hoci má katedrála ohromné rozmery (dĺžka 130 metrov, šírka 32 (loď), 46 (transept) metrov, výška 37 metrov, rozpätie [[klenba|klenieb]] 16,4 metru), nepôsobí vznosne, ale skôr ťažko a mohutne. K tomu prispieva tiež zasklenie [[vitráž]]ami, ktoré spôsobujú v priestore chrámu výrazné prítmie.

Katedrála v [[Chartres]] je najvýznamnejšou [[Panna Mária|mariánskou]] [[svätyňa|svätyňou]] vo Francúzsku. Tomu zodpovedá i jej architektonické stvárnenie. Preto je katedrála v Chartres väčšia a vyššia než Notre-Dame v Paríži. Bola vybudovaná ako druhá z troch najvýznamnejších gotických katedrál vo Francúzsku (prvá bola [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|parížska Notre-Dame]], tretia [[katedrála Notre Dame (Reims)|v Reims]]).

 

 

Z hľadiska vývoja gotickej katedrály je dôležité masívne použitie vitráží, vložených do lancetových okien zavŕšených obrovskými rozetami, ktoré sú predstupňom neskorších [[kružba|kružieb]]. Významný je tiež podiel sochárskej výzdoby, ktorý ešte vzrástol na nasledujúcej katedrále v [[Reims]]. Pozoruhodný je aj [[labyrint]] v dlažbe katedrály dokazujúci suverénnu znalosť aplikovanej [[geometria|geometrie]] u anonymných stavebných majstrov.

{{Link FA|he}}

{{Link FA|ka}}

[[be:Шартрскі сабор]]

[[be-x-old:Шартрская катэдра]]