|
[[Súbor:Tyrannoskull.jpg|náhľad|Lebka tyranosaura (AMNH 5027)]]
Tyranosaurus mal veľkú [[hlava|hlavu]] (tvorila vyše osminu jeho celkovej telesnej dĺžky) s veľkými [[zub]]ami, ktoré boli až {{cm|15|m}} dlhé. Tieto zuby boli zhrubnuté a mierne zahnuté, takže keď dravec zatvoril papuľu, všetky zuby sa zovreli naraz. Zuby mali vpredu aj vzadu pílkovité okraje, ktoré zanechávali ľahko rozoznateľné stopy na kostiach obete.<ref>LAMBERT, David; NAISH, Darren; WYSEOVÁ, Elizabeth. Dinosaury a život v praveku. Preklad Radim Labuda. Bratislava: Nakladateľstvo Svojtka & Co, 2002. ISBN 978-80-8107-229-1. Kapitola Tyranské jaštery, s. 124.</ref> V prednej časti čeľuste sa nachádzali zuby malé, no husto osadené vedľa seba, ktoré sa navyše smerom do zadnej časti čeľuste zväčšovali a po vypadnutí alebo zdrení nahradzovali. Jeho oči boli nasmerované dopredu, aby sa zorné polia oboch jeho očí prekrývali, vďaka čomu dokázal lepšie odhadovať vzdialenosti (tzv. [[binokulárne videnie]]). Stavba lebky bola mohutná, s masívnou [[sánka|sánkou]], ktorá bola vizitka sily čeľustí, neporovnateľná s akýmkoľvek dnešným suchozemským [[dravec|dravcom]]. Kým hlavu ako aj [[krk]] mal tyranosaurus svalnatú, predné končatiny disponovali iba dvomi prstami a vyzerali slabé, hoci boli aj napriek dĺžke ľudského ramena schopné uniesť dospelého [[muž]]a. Síce zdanlivo neužitočné (nedosiahli ani do tlamy), tyranosaurus ich mohol používať pri vstávaní zo zeme. Ďalšími znakmi tohto mohutného tvora boli dlhé a silné zadné končatiny prispôsobené na chôdzu a dlhý chvost, ktorý mu slúžil na udržiavanie rovnováhy.
== Klasifikácia ==
Tyranosaurus je typový rod nadčeľade [[Tyrannosauroidea]], čeľade [[Tyrannosauridae]] a podčeľade Tyrannosaurinae. Ďalším známym členom tejto podčeľade je severoamerický rod [[Daspletosaurus]] a ázisjký rod [[Tarbosaurus]]<ref>Currie, Philip J.; Jørn H. Hurum and Karol Sabath. „Skull structure and evolution in tyrannosaurid dinosaurs“. ''Acta Palaeontologica Polonica'', 2003, ročník 48, číslo 2: 227–234. Prístup: 2008-10-08.</ref><ref>Holtz, Thomas R., Jr.. „Tyrannosauroidea“. In David B. Weishampel, Peter Dodson and Halszka Osmólska. ''The dinosauria''. Berkeley: University of California Press, 2004, ss. 111–136. ISBN 0-520-24209-2.</ref> (obaja boli kedysi synonymizovaný s tyranosaurom).<ref name="PdotW">Paul, Gregory S.. ''Predatory dinosaurs of the world: a complete illustrated guide.'' New York: Simon and Schuster, 1998. ISBN 0-671-61946-2.</ref> Tyrannosauridy boli niekedy mylne považovaný za potomkov megalosaurov a carnosaurov, hoci viac nedávno ich kladistické analýzy klasifikovali so všeobecne menšími coelurosaurami.<ref name="Phylogenetic Postion"/>
[[Súbor:Tyrannosaurus BW.jpg|náhľad|vľavo|Rekonštrukcia vzhľadu]]
V roku [[1955]], sovietsky [[paleontológ]] Jevgenij Alexandrovič Malejev na základe skamenených kostí objavených v [[Mongolsko|Mongolsku]] pomenoval nový druh, ''Tyrannosaurus bataar''.<ref>Maleev, E. A.. Gigantic carnivorous dinosaurs of Mongolia (in Russian). ''Doklady Akademii Nauk SSSR'', 1955, ročník 104, číslo 4, str. 634–637.</ref> V roku [[1965]] bol tento druh premenovaný na ''[[Tarbosaurus|Tarbosaurus bataar]]''. Navzdory premenovania, veľa fylogenetických analýz zistilo, že [[Tarbosaurus]] by mohol byť [[Kladistika|kladistikou]] tyranosaura a preto bol Tarbosaurus často považovaný za druh ázijského tyranosaura.<ref name="Phylogenetic Postion">Holtz, Thomas R.. [http://www.jstor.org/pss/1306180 „The Phylogenetic Position of the Tyrannosauridae: Implications for Theropod Systematics“]. ''Journal of Palaeontology'', 1994, ročník 68, číslo 5: 1100–1117. Prístup: 2008-10-08. (po anglicky)</ref> Keď [[Jørn Hurum]] a Sabath skúmali lebku Tarbosaura a porovnával ju s lebkou tyranosaura zistili, že sú odlišné. Vzhľadom k tomu, pripomínal Tarbosaura skôr iný člen čeľade Tyrannosauridae a to [[Alioramus]]. Currie, Hurum a Sabath vo svojej analýze došli k záveru, že kladistikou tyranosaura nebol Tarbosaurus, ale Alioramus. Tento výsledok potvrdzuje, že tyranosaurus a Tarbosaurus sú odlišné typy.
Ďalšie fosílie tyrannosauridov nájdených v rovnakých formáciach ako ''Tyrannosaurus rex'' boli pôvodne klasifikované ako samostatné taxóny, vrátane [[Aublysodon]]a a druhu ''Albertosaurus megagracilis'' (v roku 1995 premenovaný na ''Dinotyrannus megagracilis'')<ref name="PdotW"/>. Všetky fosílie sa dnes priraďujú mladistvému tyranosaurovi<ref>Carr, TD. „Craniofacial ontogeny in Tyrannosauridae (Dinosauria, Theropoda)“. ''Journal of Vertebrate Paleontology'', 1999, ročník 19: 497–520.</ref> až na výnimku malej ale takmer kompletnej lebky z [[Montana|Montany]]. V roku [[1946]], CH. W. Gilmore pôvodne klasifikoval túto lebku ako druh rodu gorgosaurus (''G. lancensis''). Neskôr v roku [[1988]] ju Bakker, Williams a Currie zaradili do samostatného rodu [[Nanotyrannus]].
=== Manospondylus ===
[[Súbor:Tyranosaurus rex skull.jpg|náhľad|Lebka ''T. rex'' (typový druh) v ''Carnegie Museum of Natural History'' (Carnegieho múzeu prírodnej histórie)]]
Prvé fosílie, ktoré možno pripísať druhu ''Tyrannosaurus rex'', sa skladajú z dvoch čiastkových stavcov, ktoré objavil americký paleontológ [[Edward Drinker Cope]] v roku [[1892]]. Pripisoval ich živočíchovi zvanému ''Manospondylus gigas''. Už v roku [[1917]], Henry Fairfield Osborn spoznal podobnosti medzi ''M. gigas'' a ''T. rex'', no vzhľadom na roztrieštenosť stavcov Manospondyla nebolo možné určiť, či sú druhy totožné.<ref>Osborn, H. F. (1917). [http://digitallibrary.amnh.org/dspace/handle/2246/1334 Skeletal adaptations of Ornitholestes, Struthiomimus, Tyrannosaurus]. Bulletin of the American Museum of Natural History. (po anglicky)</ref>
Ďalší spor nastal v [[jún]]i roku [[2000]], kedy vedci z ''Black Hills Institute'' ohlásili objav ďalších pozostatkov ''T. rexa'' na rovnakom mieste, kde sa predtým objavil rod Manospondylus. Tie boli považované za ďalšie pozostatky rovnakého jedinca druhu ''M. gigas'' a boli synonymizované s ''T. rexom''.<ref>Anonymous. http://www.iol.co.za/scitech/technology/new-discovery-may-endanger-t-rex-s-name-1.40212 [„Discovery could Endanger T.Rex Name“]. The Associated Press. 13. jún, 2000.</ref> Podľa pravidiel medzinárodnej zoologickej nomenklatúry (ICZN), systém, ktorý riadi vedecké pomenovanie zvierat uviedol, že názov ''Manospondylus gigas'' dáva prednosť pred názvom ''Tyrannosaurus rex'', pretože bol pomenovaný ako prvý. Štvrté vydanie ICZN, ktoré začalo platiť [[1. januára]] v roku 2000 uvádza, že „prednosť má mladšie synonymum, ak sa po roku [[1899]] nepoužívalo za platný názov alebo ak bolo mladšie synonymum použité v 25 publikáciach od najmenej 10 autoroch za posledných 50 rokov…“<ref>Ride, W. D. L.. [http://iczn.org/redirect#9 „Article 23.9 – Reversal of Precedence“]. International code of zoological nomenclature. London: ''International Commission on Zoological Nomenclature.'' ISBN 0-85301-006-4.</ref> Názov ''Tyrannosaurus rex'' spĺňa tieto podmienky a v súlade so zásadami týchto pravidiel je považovaný za ''nomen protectum'' v prípade, že Medzinárodná komisia pre zoologickú nomenklatúru nepožiada o zmenu (ku ktorej ešte nedošlo). V tomto prípade je ''Manospondylus gigas'' považovaný za ''nomen oblitum''.<ref>Taylor, Mike (2002-08-27). [http://www.miketaylor.org.uk/dino/faq/s-class/priority/ „So why hasn't ''Tyrannosaurus'' been renamed ''Manospondylus''?“]. ''The Dinosaur FAQ''. Prístup: 2008-10-08.</ref>
== Spôsob života ==
|
