Medzihviezdna hmota: Rozdiel medzi revíziami

'''Medzihviezdna hmota''' je veľmi riedka [[hmota]] v priestoroch medzi [[hviezda]]mi v našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]] a v ostatných [[Galaxia|galaxiách]] tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a [[magnetické pole|magnetickými poľami]]. Tieto 4 zložky sú navzájom úplne premiešané. [[Difúzna hmlovina|Difúzne hmloviny]] sú typickým príkladom optického prejavu medzihviezdnej hmoty. Existujú v dvoch formách: svietiace a tmavé; a skladajú sa z medzihviezdneho plynu a prachu.

 

 

'''Medzihviezdny plyn''' tvorí 99% celkovej [[hmotnosť|hmotnosti]] medzihviezdnej hmoty. Skladá sa z [[atóm]]ov, [[molekula|molekúl]], atómových a molekulových iónov a voľných elektrónov. Pozostáva najmä z [[vodík]]a (70%), [[hélium|hélia]] (28%) a ostatných ťažších chemických prvkov ([[kyslík]], [[uhlík]], [[dusík]], [[neón]], [[síra]], [[argón]]). Vodík sa nachádza v plynovo-prachových hmlovinách v neutrálnom stave (vtedy hovoríme o oblasti H I), alebo v ionizovanom stave (oblasť H II). Fyzikálne podmienky medzihviezdneho plynu v rôznych oblastiach Galaxie sa navzájom veľmi odlišujú. Kým v jednej oblasti je teplota len niekoľko [[Kelvin]]ov, v inej môže dosahovať až milióny Kelvinov. Hustota v oblakoch medzihviezdnej hmoty je rôzna (od 10⁻²⁵ g.cm⁻³, čo je 0,1 častice na {{cm3|1}}; po 10⁻²⁰, čo je niekoľko tisíc častíc na {{cm3|1}}); najhustejšie oblasti sú chladné a najhorúcejšie sú málo husté, preto je [[tlak]] medzihviezdnej hmoty v rozličných oblastiach takmer rovnaký. Najchladnejšie a najhustejšie oblasti sú v blízkosti galaktickej roviny, obyčajne v komplexoch plynovo-prachovej medzihviezdnej hmoty, ktorých priemer môže dosiahnuť až 40 [[parsek|pc]] a hmotnosť okolo 3.10⁵ hmotností [[Slnko|Slnka]]. Práve v takýchto mrakoch vznikajú hviezdy. Medzihviezdny plyn s hustotou okolo 10⁻²³ g.cm⁻³ (10 častíc na {{cm3|1}}) a s teplotou 60{{--}}80 K tvorí mračná s priemerom 10 pc. Tieto mračná potom [[supernova|supernovy]] "rozfukujú" a tvoria tzv. rázové vlny. Môžu ho ionizovať a zahriať na teplotu až niekoľko miliónov K.

'''Medzihviezdny prach''' tvorí približne 1% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty a tvorený je drobnými, pravdepodobne [[kremičitan]]ovými alebo [[grafit]]ovými zrniečkami predĺženého tvaru, s rozmermi 10⁻⁴ až 10⁻⁵ cm. Tieto rozmery sú blízke [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] viditeľného [[svetlo|svetla]], preto medzihviezdny prach absorbuje viditeľné svetlo hviezd, ktoré prachom prechádza. [[Infračervené žiarenie]] však takýmito oblakmi prechádza. Hustota prachových častíc v medzihviezdnom priestore je 10⁻¹³ častíc na {{cm3|1}}. V hustejších mrakoch dosahuje hodnota 10⁻⁹ na {{cm3|1}}. Najhustejšie oblasti medzihviezdnej hviezdy takmer sférického tvaru sa nazývajú ''globuly''.

 

 

Medzihviezdna absorpcia svetla sa prejavuje medzihviezdnymi absorpčnými čiarami v spektrách hviezd, zoslabením a sčervenaním svetla hviezd. Svietenie [[Reflexná hmlovina|reflexných hmlovín]] zapríčiňuje rozptyl svetla na prachových časticiach medzihviezdnej hmoty. Svetlo hviezd, ktoré prechádza mrakmi medzihviezdnej hmoty, je [[polarizácia|polarizované]], čo možno vysvetliť tým, že predĺžené prachové častice s určitými magnetickými vlastnosťami sú orientované pozdĺž siločiar medzihviezdneho magnetického poľa.

[[Kategória:Heslá Encyklopédie astronómie]]

 

[[ar:وسط بين نجمي]]

[[be-x-old:Міжзорнае асяродзьдзе]]