Bazanit: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.3) (robot Pridal: vi:Basanit |
d preklepy |
||
Riadok 14:
V [[Diagram QAPF|diagrame QAPF]] sa nachádza v poli 14. V [[Diagram TAS|TAS diagrame]] v poli U1.<ref>Le Maitre, R.W. (Editor) 2002: Igneous rocks: a classification and glossary of terms. Cambridge University Press, Cambridge, 256 s.</ref>
Pôvodný termín bazanit zrejme
Bazanit je typický obsahom [[foidy|foidov]], obyčajne [[nefelín]]u alebo [[leucit]]u. Okrem toho ho tvoria Ca-[[plagioklas]]y a [[augit]] (klinopyroxén), [[olivín]]. Akcesórie predstavujú Fe-Ti oxidy ako [[ilmenit]], [[magnetit]]-[[ulvospinel]]. V malej miere môžu byť prítomné aj [[alkalický živec|alkalické živce]] ([[ortoklas]]y).
Klinopyroxény (augit) a olivín tvoria najčastejšie fenokrysty v základnej sklovitej hmote. Augit pri tom obsahuje podstatne viac Ti, Al a Na ako typické [[toleit]]ické [[bazalt]]y. [[Kremeň]] rovnako ako [[ortopyroxén]] nie je nikdy prítomný. Bazanity tiež neobsahujú klinopyroxén [[pigeonit]]. Z geochemického hľadiska majú bazanity nízky obsah kremíka (42 až 45% SiO<sub>2</sub>) a vysoký obsah
Bazanity sa vyskytujú na kontinentoch aj na oceánskych ostrovoch. Najčastejšie tvoria [[lávový prúd|lávové prúdy]] alebo [[troskový kužeľ|troskové kužele]]<ref name="Best"/>. Spolu s bazaltami sú častým produktom vulkanizmu [[horúca škvrna|horúcich škvŕn]]. Vystupujú napríklad na [[Havaj]]i alebo [[Komorské ostrovy|Komorských ostrovoch]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] sú známe napríklad z [[kvartér]]nych vulkanitov na [[Putikov vŕšok|Putikovom vŕšku]].
|