Verzia z 02:31, 21. november 2010 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 084 editací →‎Zdroj: kategórie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:26, 20. november 2012 upraviť vrátiť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 481 editací d →‎Dejiny: preklepy Ďalšia úprava →
Riadok 3: == Dejiny == Najstaršie zmienky o kláštore siahajú do roku [[1032]]. Pri jeho zrode stáli knieža [[Oldřich I.]] a (vtedy ešte pustovník) [[svätý Prokop\|Prokop]], okolo ktorého sa tu tvorila skupina nasledovníkov už asi od roku [[1009]]. Knieža Oldřich I. v roku [[1032]] túto komunitu povýšil na [[Rád svätého Benedikta\|benediktínsky]] kláštor. Sázavský kláštor je považovaný za stredisko slovanskej vzdelanosti. Jeho zakladateľ Prokop sa snažil uchovať a rozvíjať [[Cyril a Metod\|cyrilometodejskú]] tradíciu. Hovorí o ňom latinská ''Legenda o svätom Prokopovi'' v ktorej sa objavuje téma zápasu českej a nemeckej kultúry. Významnú úlohu hrali styky Sázavského kláštora s [[Kyjevská Rus\|Kyjevskou Rusou]]. Podľa legendy o založení kláštora na Sázave Prokop ponúkol kniežaťu Oldřichovi [[voda\|vodu]], ktorá sa premenila na [[víno]]. Za tento čin pomohol knieža Prokopovi založiť tento [[kláštor]]. V [[11. storočie\|11,. storočí]] bol kláštor stredom staroslovenskej [[liturgia (úkony)\|liturgie]], ale už v roku [[1096]] boli mnísi zo Sázavského kláštora definitívne vyhnaní a chich knihy a všetky spisy zničené. Kláštor bol potom odovzdaný latinským benediktínom a používala sa tu len latinská liturgia. Krátko po svojej [[korunovácia\|korunovácii]] v roku [[1203]] sa [[Přemysl Otakar I.]] snažil presvedčiť [[pápež]]a [[Inocent III.\|Inocenta III.]] o povýšení [[Praha\|pražského]] [[Pražská arcidiecéza\|biskupstva]] na [[arcibiskupstvo]] a vyhlásení Prokopa za svätého. [[Biskupstvo]] síce nebolo povýšené, ale Prokop bol [[kanonizácia\|kanonizovaný]] v roku [[1204]].

Sázavský kláštor: Rozdiel medzi revíziami