Červená krvinka: Rozdiel medzi revíziami

d
Revízia 4964169 používateľa 195.91.111.212 (diskusia) bola vrátená
d (Revízia 4964169 používateľa 195.91.111.212 (diskusia) bola vrátená)
'''Červené krvinky''' alebo '''erytrocyty''' sú druh [[krvné telieska|krvných teliesok]] a predstavujú jednu z najšpecializovanejších a zároveň najjednoduchších [[bunka|buniek]].
 
== jebackaaMorfológia a základné údaje ==
 
Všeobecne majú okrúhly až elipsovitý picovidiskovitý tvar, u [[cicavec|cicavcov]] bikonkávny (sú v strede preliačené), čo zväčšuje ich povrch a teda aj kontaktnú plochu na výmenu plynov - [[kyslík]]a a [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]]. Na rozdiel od červených krviniek rýb, obojživelníkov, plazov a vtákov erytrocyty cicavcov neobsahujú jadro ani väčšinu ostatných bunkovýbunkových oralna[[organela|organel]].
 
Obsahujú 60% vody, 40 % sušiny. Asi 90-95 % ich sušiny tvorí červené krvné farbivo [[hemoglobín]].
 
Veľkosť kokotačervených krviniek je druhovo rozdielna a do istej miery kolíše aj u toho istého jedinca. Z cicavcov má najväčšie erytrocyty ťava (10,5 µm) a mrož (10 µm). Najmenšie erytrocyty má [[kabar pižmový]] (Moschus moschiferus) 2,5 µm. Červené krvinky človeka majú veľkosť 7,2 µm.
 
Počet erytrocytov je u jednotlivých živočíšnych druhov rozdielny a približne závisí od veľkosti krviniek (čím sú väčšie, tým ich je menej). U človeka: U mužov 5 x 10<sup>12</sup> v litri, u žien 4 x 10<sup>12</sup> v litri.