Deň vďakyvzdania: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
že
Riadok 4:
 
Korene sviatku sú v [[17. storočie|17. storočí]]. V roku [[1621]] si po prvý raz sadla za stôl odvážna skupinka pútnikov a ďakovala za to, že prežili prvý ťažký rok v [[Nový svet|Novom svete]]. Na začiatku nebývalej tradície bolo 101 pútnikov, ktorí sa iba rok predtým doplavili z [[Anglicko|Anglicka]] na lodi [[Mayflower]] do Ameriky. Na druhej strane Atlantiku hľadali slobodu pre svoje protestantské, puritánske poňatie náboženstva. Deň vďakyvzdania však nepatrí len [[protestant]]om. Je to jediný spoločný sviatok všetkých Američanov bez ohľadu na vierovyznanie.
Ako to už v histórii býva, aj táto tradícia vznikla náhodne. Keď sa loď Mayflower blížila k severovýchodným brehom Ameriky, more sa doslova zbláznilo. Posádku síce tvorili skúsení muži, ale aj tak hrozilo, že napokon nedokážu v rozbúrených vlnách pristáť. Búrka odniesla loď ďaleko od miesta, ktoré si pútnici vyhliadli ako miesto, kde zakotvia po prvýkrát.
Pútnici sa hneď pustili do budovania prvej osady. Z ničoho dokázali veľmi rýchlo vybudovať drevenú osadu. Čoskoro však drsná zima začala zabíjať. Polovica osadníkov sa nedožila najbližšej jari. Ostatných zachránili Indiáni z neďalekej dediny. Priniesli jedlo a kožušiny.
Na jar prišiel k Angličanom Indián Squanto z kmeňa Wampanoag. Daroval im semená kukurice a poradil, ako ich zasiať. Na jeseň ich prekvapila bohatá úroda. Rýchlo sa naučili obchodovať s kožušinami a nájsť kvalitné drevo na stavbu lodí. Nasledujúci rok tak mohli dramatický príchod do Nového sveta osláviť veľkou hostinou, na ktorú pozvali aj Indiánov. Im, ale v prvom rade Bohu, ďakovali za prežitie.