František Fuga: Rozdiel medzi revíziami

Mladý kňaz František Fuga ukončil štúdium teológie v roku [[1952]] na Lateránskej univerzite v Taliansku, no v dôsledku vtedajšej politickej situácie sa už do Česko-Slovenska vrátiť nemohol. Po krátkom pôsobení ako kaplána v severnom Taliansku došlo k rozhodujúcemu prelomu v jeho životnej ceste. Na podnet Michala Lacku, jedného z obroditeľov gréckokatolíckej cirkvi, sa vracia roku [[1954]] do večného mesta Ríma, kde si zmení obrad na býzantský-gréckokatolícky. Musí začínať takmer "na zelenej lúke," síce medzi slovenskou gréckokatolíckou komunitou, ale iba s nadšením a pevnou vôľou na vydržať. Farnosť, ktorá mu totiž bola zverená v meste Hamilton je bez kostola a fary. František Fuga však prejaví obrovskú vytrvalosť a silu ducha. Spolu so svojimi rodákmi pustí do stavby slovenského kostola a fary, súčasne začne organizovať slovenský národný a kultúrny život v miestne svojho pôsobiska. Podarí sa mu takmer nemožné, postaví na nohy slovenskú komunitu v meste Hamilton, vybuduje vzorovú farnosť, pričom nezabúda ani na svoju vzdialenú slovenskú vlasť, keď do základov nového kostola vloží hrsť hliny zo Slovenska z dediny Klokočov.

 

Po istom váhaní príjme v roku [[1974]] funkciu predsedu Zahraničnej Matice slovenskej, čím ju zachráni pred zánikom, ktorý jej v tej dobe hrozil. Ako na fare na začiatku, tak aj v Zahraničnej Matici slovenskej pôsobiacej teraz už v Kanade, začína úplne od začiatku. Sám sebe je spisovateľ, vydavateľ, dokonca sadzač, či organizátor matičných podujatí. Podarí sa mu takmer nemožné, rozšíri členskú základňu, nadviaže kontakty s významnými Slovákmi v severnej Amerike, medzi nimi aj s presvedčeným slovenským národovcom a mecenášom národných vecí "tzv. uránovým kráľom" Štefanom Romanom. František Fuga podobne ako solúnski bratia pochopí nesmrteľnú silu písaného slova. Založí Slovenské vydavateľstvo, vydáva množstvo náboženských, neskôr národných publikácií, ktoré objasňujú históriu, ale aj súčasný život slovenského národa tak v Amerike, ako aj na rodnom Slovensku. Františkovi Fugovi sa tým podarí aj navonok odlíšiť slovenskú problematiku od problematiky ostatných slovanských prisťahovalcov v Kanade a v USA. V meste Hamilton, ktoré sa medzitým stalo významným národným strediskom, organizuje množstvo podujatí, pre nás mladých matičiarov môže byť zaujímavé, že k nim patria aj festivaly slovenskej mládeže. Vysoké pracovné nasadenie si však postupom rokov vyžiadalo svoju daň. Podľa rozprávania žijúcich príbuzných neochvejný vlastenec dlho do noci pracoval na sadzbách publikácií, pričom sa dostával do kontaktu s tlačiarenskými chemikáliami, tie mu pravdepodobne zapríčinili ťažkú chorobu, z ktorej sa už nevyliečil.

 

Dávno pred vznikom Slovenskej republiky inicioval ustálenie našej národnej vlajky, keď navrhol cyrilo-metodský byzantský dvojkríž na trojvrší umiestniť na trojfarebnú trikolóru. V mieste svojho pôsobiska v Hamiltone viala slovenská zástava v tejto podobe už desaťročia a takú ju nakoniec v roku [[1990]] priniesli zástupcovia Zahraničnej Matice slovenskej na Slovensko, s miernou obmenou je dnes štátnou zástavou Slovenskej republiky.

 

Významná je aj jeho publicistická činnosť. V kanadských a amerických periodikách (Kanadský Slovák, Jednota, Slovák v Amerike, Most a i.) publikoval stovky článkov, úvah a štúdií. Bol spoluzakladateľom časopisu Mária a v r. 1955 – 68 jeho šéfredaktorom. Značnú časť svojich meditácií predniesol v kanadskom rozhlase. F. Fuga významnou mierou prispel k založeniu zahraničnej Matice slovenskej (1959) so sídlom v argentínskom pútnickom meste Lujana. Volal po zjednotení všetkých Slovákov. V r. 1971 sa stal v poradí tretím jej predsedom. Mons. František Fuga vynaložil veľa úsilia, aby Slováci vystupovali pod vlastným menom a aby sa pred kanadskou verejnosťou odlišovali od Čechov, Slovincov, Poliakov a iných národností. Podal aj návrh na samostatnú slovenskú zástavu, ktorý sa v menšej obmene realizoval.