Alfred Radcliffe-Brown: Rozdiel medzi revíziami

'''Alfred Reginald Radcliffe-Brown''' (* [[17. január]] [[1881]], [[Birmingham]], [[Veľká Británia]] - † [[24. október]] [[1955]], [[Londýn]], [[Veľká Británia]]) anglický sociológ a antropológ. Zdokonalil teóriu [[štrukturálny funkcionalizmus|štrukturálneho funkcionalizmu]].

== Životopis ==

Narodil sa v Birminghane. V piatich rokoch stratil otca a vychovávala ho v matka v skromných podmienkach. Vďaka štipendiu a mimoriadnemu nadaniu vyštudoval na Trinity College v Cambridgi, kde medzi jeho učiteľov náležali napr. [[William Rivers]] a [[Charles Samuel Myers]]. Navštevoval aj filozofické prednášky [[Alfred North Whitehead|Alfréda Northa Whitenheada]]. Hlásil sa ku krajnej ľavici a pre svoje anarchistické názory bol známy ako „anarchista Brown“. V prvom desaťročí dvadsiateho storočia sa na britských ostrovoch šírila [[Émile Durkheim|Durkheimova]] sociológia rovnako rýchlo a úspešne ako v šesdesiatych rokoch štrukturalizmus [[Claude Lévi-Strauss|Léviho-Straussa]]. Radcliffe-Brown sa stal jedným jej prvých propagátorov.

V rokoch 1906 - 1908 sa Brown venoval terénnemu výzkumu na [[Andamanske ostrovy|Andamanskycho ostrovoch]] v [[Bengálsky záliv|Bengálskom zálive]]. O dva roky neskôr študoval domorodé kmene v severnej Austrálii; po návrate do Anglicka ho zastihla prvá svetová vojna. Roky 1916-1919 Radcliffe-Brown strávil ako úradník (''Director of Education'') v africkom kráľovstve [[Tonga]], ktoré bolo pod nepriamou správou Veľkej Británie. Ochorel na španielsku chrípku a v rámci rekonvalescencie odišiel za svojim bratom do Južnej Afriky kde začal pracovať ako etnológ v Transvalskom múzeu. V roku 1926 opustil Južnú Afriku a odišiel do Austrálie kde riadil antropologický výskum. Založil periodikum ''Oceania''. Jeho aktivita v Austrálii však skončila badateľským a zároveň aj administratívnym neúspechom, takže sa presídlil do Spojených štátov. Jeho pôsobenie na univerzite v Chicagu zblížilo zblížilo europsku a americkú antropologickú školu, čo odrážal zborník ''The Social Antropology of North American Tribes'' z roku 1937. V tom istom roku prijal pozvanie na univerzitu do [[Oxford|Oxfordu]]. V tomto období existovali v Anglicku iba štyri strediská sociálnej antropológie [[London School of Economics]], [[University College]] v Londýne a univerzity [[Cambridge]] a [[Oxford]]. Vzostup [[Oxford|Oxfordu]] bol sprevádzaný úpadkom [[London School of Economics]] dovtedajšieho najdôležitejšieho centra britskej antropologie. Behom druhej svetovej vojny pôsobil ako prezident [[Royal Antropological Institute]]. Následne prednášal po celom svete, napr. Sao Paulo, Alexandii, v Južnej Afrike a pod. Na konci života sa vracia do Londýna. <ref>Budil I. ''Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie''. Praha: Triton, 2003. s. 205-206.</ref>

== Hlavné myšlienky ==

V roku 1948 sa ostro ohradil proti spájaniu s [[Bronisław Malinowski|Bronisławom Malinowskim]] a prehlásil, že pokiaľ sa Malinowskeho škola nazýva funkcionalizmom, potom on je antifunkcionalistom. Podľa neho má byť cieľom antropologie porovnanie všetkých typov spoločnosti za účelom vyvodeniia vierohodných obecných pravidel a zákonitostí ľudskej spoločnosti. Exotizmus mal tak ústupiť v mene komparativizmu. Svoje tézy predstavil Radcliffe-Brown asi najucelenejším spôsobom a predložil ich v knihe ''A Natural Science of Society'', ktorá vznikla na základe prednášok z roku 1937 na Chicagskej univerzite. Kultúru pokladal za nepresne vymedzený a v zásade neužitočný abstraktný pojem, a nie za súčasť objektívnej reality. Nanajvyš ju stotožnil s procesom enkulturacie, či inak povedané - socializácie. Hlavnou ambíciou Radcliffa-Browna bolo vytvoriť jednotnú vedu o spoločnosti. Odmietal kultúrny relativizmus amerických antropologov, hoci oceňoval ich metódu terénneho výskumu. Rozšíril historický výklad, ktorý je vlastný etnológii a vedeckú interpretáciu, ktorá spadá pod sociálnu antropologiu, ktorá by mala byť vybudovaná podľa vzoru prírodných vied. Zatiaľ čo etnológia sa snaží rekonštruovať kultúrne dejiny určitého etnika, sociálna antropológia usiluje o stanovenie obecných zákonov, ktorými sa riadi spoločenský život. Sociálna antropológia, ktorá je založená na porovnávacej metóde je podľa Radcliffe-Browna nometeickou vedou a dielčou disciplínou komparatívnej sociológie, ktorej počiatky sledoval Radcliffe-Brown k [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Montesquieuovi]], [[Auguste Comte|Comtovi]] a [[Émile Durkheim|Durkheimovi]]. Vo svojej štúdii o andamanskych ostrovanoch vysvetľoval rituály na základe ich hodnoty pre spoločnosť ako celok. Tento dôraz na spoločnosti skôr než na jedinca, bol pre jeho poňatie antropologického myslenia typický. Základom každej zo sociálnych štruktúr, ktoré sú vymedzené ako sociálne vzťahy medzi jedincami existujúce nezávisle na konkrétnych individuách, ktoré ich práve zaujímajú. Sociálne štruktúry je možné uchopiť prostrednctvom generalizácie rozmanitých empirických sociálnych foriem, s ktorými sa stretávame v každodennom spoločenskom živote. Završením komparácie by mala byť identifikacia obecných zákonitostí spoločenského života. Radcliffe-Brown si uvedomoval riziká vyplývajúce zo zámeny svojho vymedzenia štruktúry a vymedzenia [[Claude Lévi-Strauss|Léviho-Straussa]]. Zatiaľ čo podľa [[Claude Lévi-Strauss|Léviho-Straussa]] sa štruktúra prejavuje v realite prostredníctom svojich modelov, v Radcliffe-Brownovom poňatí je štruktúra súčasťou empirickej reality. Radcliffe-Brown stotožnil funkciu s úlohou, ktorú sociálne a kultúrne inštitúcie hrajú pri udržovaní a reprodukcii spoločnosti. Chápal celistvý sociálny systém ako funkčnú jednotu vzájomne spojených súčastí zaisťujúcich vnútornú harmóniu a konzistenciu. Práve nedocenenie historie a sociálnych konfliktov sa stalo podnetom vymedzeniu sociálnej štruktúry a funkcie definitívne oddelilo antropologické myslenie od intelektuálnej tradície devätnásteho storočia. <ref>Budil I. ''Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie''. Praha: Triton, 2003. s. 207-208.</ref>

== Diela ==

* 1940, ''On [[[[Joking relationship|Joking Relationships]]]]'': Africa: Journal of the International African Institute, Vol. 13, No. 3 (Jul., 1940), pp.&nbsp;195–210 {{doi|10.2307/1156093}}