V roku 1948 sa ostro ohradil proti spájaniu s [[Bronisław Malinowski|Bronisławom Malinowskim]] a prehlásil, že pokiaľ sa Malinowskeho škola nazýva funkcionalizmom, potom on je antifunkcionalistom. Podľa neho má byť cieľom antropologieantropológie porovnanie všetkých typov spoločnosti za účelom vyvodeniiavyvodenia vierohodných obecných pravidelpravidiel a zákonitostí ľudskej spoločnosti. Exotizmus mal tak ústupiťustúpiť v mene komparativizmu. Svoje tézy predstavil Radcliffe-Brown asi najucelenejším spôsobom a predložil ich v knihe ''A Natural Science of Society'', ktorá vznikla na základe prednášok z roku 1937 na Chicagskej univerzite. Kultúru pokladal za nepresne vymedzený a v zásade neužitočný abstraktný pojem, a nie za súčasť objektívnej reality. NanajvyšNanajvýš ju stotožnil s procesom enkulturacieenkulturácie, či inak povedané - socializácie. Hlavnou ambíciou Radcliffa-Browna bolo vytvoriť jednotnú vedu o spoločnosti. Odmietal kultúrny relativizmus amerických antropologovantropológov, hoci oceňoval ich metódu terénneho výskumu. Rozšíril historický výklad, ktorý je vlastný etnológii a vedeckú interpretáciu, ktorá spadá pod sociálnu antropologiuantropológiu, ktorá by mala byť vybudovaná podľa vzoru prírodných vied. Zatiaľ čo etnológia sa snaží rekonštruovať kultúrne dejiny určitého etnika, sociálna antropológia usiluje o stanovenie obecných zákonov, ktorými sa riadi spoločenský život. Sociálna antropológia, ktorá je založená na porovnávacej metóde je podľa Radcliffe-Browna nometeickou vedou a dielčou disciplínou komparatívnej sociológie, ktorej počiatky sledoval Radcliffe-Brown k [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Montesquieuovi]], [[Auguste Comte|Comtovi]] a [[Émile Durkheim|Durkheimovi]]. Vo svojej štúdii o andamanskychandamanských ostrovanoch vysvetľoval rituály na základe ich hodnoty pre spoločnosť ako celok. Tento dôraz na spoločnosti skôr než na jedinca, bol pre jeho poňatie antropologického myslenia typický. Základom každej zo sociálnych štruktúr, ktoré sú vymedzené ako sociálne vzťahy medzi jedincami existujúce nezávisle na konkrétnych individuách, ktoré ich práve zaujímajú. Sociálne štruktúry je možné uchopiť prostrednctvomprostredníctvom generalizácie rozmanitých empirických sociálnych foriem, s ktorými sa stretávame v každodennom spoločenskom živote. ZavršenímZavŕšením komparácie by mala byť identifikaciaidentifikácia obecných zákonitostí spoločenského života. Radcliffe-Brown si uvedomoval riziká vyplývajúce zo zámeny svojho vymedzenia štruktúry a vymedzenia [[Claude Lévi-Strauss|Léviho-Straussa]]. Zatiaľ čo podľa [[Claude Lévi-Strauss|Léviho-Straussa]] sa štruktúra prejavuje v realite prostredníctomprostredníctvom svojich modelov, v Radcliffe-Brownovom poňatí je štruktúra súčasťou empirickej reality. Radcliffe-Brown stotožnil funkciu s úlohou, ktorú sociálne a kultúrne inštitúcie hrajú pri udržovaní a reprodukcii spoločnosti. Chápal celistvý sociálny systém ako funkčnú jednotu vzájomne spojených súčastí zaisťujúcich vnútornú harmóniu a konzistenciu. Práve nedocenenie historiehistórie a sociálnych konfliktov sa stalo podnetom vymedzeniu sociálnej štruktúry a funkcie definitívne oddelilo antropologické myslenie od intelektuálnej tradície devätnásteho storočia. <ref>Budil I. ''Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie''. Praha: Triton, 2003. s. 207-208.</ref>
