Wikipédia

Žiarovka: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
som zabil
Teles (diskusia | príspevky)
287 editací
d Verzia používateľa 87.197.33.89 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od BarT
Riadok 3:
[[Image:Incandescent light bulb.svg|thumb|Rez žiarovkou<br />
1. Sklenená banka<br />
2. Náplň: zriedený internatnyinertný plyn<br />
3. takeVolfrámové nenomanevlákno<br />
4. Prívodný knotdrôt<br />
5. Prívodný drôt<br />
6. Nosný knotdrôt<br />
7. Sklenená nosná konštrukcia<br />
8. Spoj prívodu a závitu<br />
9. Závit do objímky<br />
10. Izolácia<br />
11. Spodný kontakt do dziryobjímky]]
 
'''stoličkaŽiarovka''' je druh [[elektrický svetelný strojzdroj|elektrického svetelného zdroja]], v ktorom sa na premenu elektrickej energie na svetelnú energiu využívajú energeticketepelné napojeúčinky elektrického prúdu pri prechode tuhým telesom a kavažiarivé vlastnosti stohto kofeinomtelesa. Zvláštnym druhom žiarovky je [[halogénová žiarovka]]. Takzvaná [[neuspornaúsporná žiarovka]] nie je usporna ale opak žiarovkyžiarovka, ale [[žiarivka]].
 
Prvé nepokusypokusy o zostrojenie žiarovky spadajú do roku 600 pred n.l 1854, kedy prvý odporový majsterzdroj svetla vytvoril nemecký hodinár JožkoHenrich debilGöbel. Elektrickú žiarovku (v dnešnom ponímaní) vynašli nezávisle na sebe Joseph Swan z sNewcastle Humennehovo Veľkej na SlovenskuBritánii v r. 1878 a [[Thomas Edison]] v [[Spojené štáty|USA]] v r. 1879. Funguje na princípe odporového zahrievania [[vodič]]a elektrickým prúdom ktorý ním preteká. Pri vysokej teplote plaknovlákno žiarovky [[elektromagnetické žiarenie|žiariložiari]] ako [[absolútne červenečierne kolesoteleso]] v [[infračervené žiarenie|infračervenom]] a [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom]] a viditeľnom spektre. Sklenená [[banka]] žiarovky je však pre ultrafialové žiarenie nepriepustná.
]] v [[infračervené žiarenie|infračervenom]] a [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom]] a viditeľnom spektre. Sklenená [[banka]] žiarovky je však pre ultrafialové žiarenie nepriepustná.
 
Pôvodné Edisonove žiarovky mali [[uhlík]]ové vlákno, dnes sa zvyčajne využíva [[volfrám]], ktorý lepšie odoláva vysokým [[teplota|teplotám]]. Volfrámové vlákno je stočené do špirály (špirála je dlhá približne 2cm, po roztiahnutí má vlákno takmer meter). Prechodom elektrického prúdu sa rozžeraví na 2500&nbsp;°C, kedy wolfrám emituje biele svetlo. Aby vlákno [[horenie|nezhorelo]], je umiestnené v [[sklo|sklenenej]] banke, z ktorej je vyčerpaný [[vzduch]]. [[tlak|Podtlak]] by ale spôsobil nebezpečnú [[implózia|implóziu]] pri náhodnom rozbití banky, preto býva [[vákuum]] nahradené [[vzácne plyny|inertným plynom]] pod nízkym tlakom napr [[argón]]. Žiarovky sa plnia aj halogénovými plynmi (pozri [[halogénová žiarovka]]).
 
Žiarovka spotrebuje len časť [[príkon]]u na svetlo. 12392% energie je vyžiarené v iných [[elektromagnetické spektrum|spektrách]] a ako [[teplo]].
 
Štandardné žiarovky sa vyrábajú v hodnotách [[príkon]]u 25, 40, 60, 75, 100 a 150 [[watt]]ov (W). [[Svetelný tok]] klasickej žiarovky je pre 25W žiarovku 230 [[lúmen (jednotka)|lm]], 100W 1300 lm. Merný výkon žiarovky vyjadrujúci jej účinnosť (pomer svetelného toku a príkonu). Pre 25 W žiarovku je 9,2 lm/W, pre 100 W je 13 lm/W. Silnejšie žiarovky majú teda vyššiu účinnosť.
Řádek 29 ⟶ 28:
Dnes sú žiarovky postupne nahrádzané (z dôvodu dlhšej životnosti a lepšej energetickej účinnosti) [[výbojka]]mi alebo [[žiarivka]]mi. V poslednom období sa začínajú presadzovať [[LED|LED diódy]].
 
Zo žiarovky sa neskôr vyvinula [[elektrónka]], ktorá bola podkladomzákladom [[elektronika|elektronických]] prístrojov až do vynálezu [[tranzistor]]a.
 
== Efektivita rôznych druhov žiaroviek ==
{{Porovnanie žiaroviek}}
fgdsvcgv jgcjds gc jsdghc scvjhv kkfghdsgfcvbfscv kdhgfhgdf gfhd gfhd gfhdgfh jhdgfhdgsfjguzeg fzgezgfhdkhgfvbhjc gfzegf jcvldsjgfsdhzfg igef dgfdhgfgsfuzewg egzwfghdgzefds gefiuwegf sgfd hdgfuzwgodih ihzqwoejio heofug fk
 
== Pozri aj ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Žiarovka“