Mesiac (časová jednotka): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bronto (diskusia | príspevky)
Riadok 20:
 
== Slovenské názvy mesiacov ==
V listinnom a tlačenom materiáli z obdobia do 18. storočia sa najčastejšie vyskytujú latinské názvy mesiacov, ale v niektorých prameňoch sa popri nich nachádzajú aj ľudové pomenovania.
Zo 16. storočia je doložený nasledujúci zoznam slovenských mien mesiacov (zoznam ich výslovne odlišuje od českých mien mesiacov, ktorú sú v ňom odlišné) <ref>http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1989/4/sr1989-4-lq.pdf</ref>:
 
ZoZ 16.roku storočia1597 je doložený nasledujúci zoznam slovenských mien mesiacov (zoznam ich výslovne odlišuje od českých mien mesiacov, ktorú sú v ňom odlišné), ktorých autorom je Matej Hranica, evanjelický farár <ref>http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1989/4/sr1989-4-lq.pdf</ref>:
*január - Welký Sečen
*február - Malý Sečen
Řádek 35 ⟶ 37:
Poznámka: Namiesto w píšeme dnes v, namiesto g píšeme dnes j.
 
Nowý kalendář z roku 1717 uvádza:
Podľa publikácie K. Palkoviča z roku 1974 vyzerali pôvodné slovenské názvy mesiacov nasledovne (v citovanom zdroji mená nie sú priradené k jednotlivým dnešným názvom): veľký sečen, malý sečen, brezeň, dubeň, traveň, lipeň, rujeň, hrudeň, a možno aj studeň a jaseň. Väčšina týchto existovala asi ešte na začiatku 19. stor. v slovenských nárečiach.<ref>http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1989/4/sr1989-4-lq.pdf</ref>
* január — leden
* február - unor
* marec - březen
* apríl - duben
* máj - mag
* jún — čerwen
* júl - čerwenec
* augustus — srpen
* september — žárj
* október — rjgen
* nowember — lystopad
* december — prasynec
 
Fándlyho Pilní domajší a polní hospodár uvádza:
Ľudovít Štúr navrhol v polovici 19. storočia tieto názvy:
*január - ledeň, hrubí sečeň
*február - unor, malí sečeň
*marec - brezeň
*apríl - dubeň
*máj - máj
*jún - červeň
*júl - ?
*august - srpeň
*september - žári
*október - rijen
*november - listopad
*december - prasinec
 
 
Anton Bernolák slovenské názvy mesiacov utvoril podľa češtiny a nezachytil tak ich skutočné používanie.
 
V česko-nemeckom Jungmannovom slovníku autor hodnotí ako (aj?) moravské a slovenské nasledujúce názvy mesiacov: květen (t.j. máj), čerwen (t.j. jún), sečen (t.j. júl) a srpen (t.j. august).
 
Ľudovít Štúr navrhol v poloviciroku 19. storočia1845 tieto názvy:
*január - Veľký Sečeň
*február - MalýMalí Sečeň
*marec - Brezen
*apríl - Duben
Řádek 46 ⟶ 79:
*júl - Červenec
*august - Klasen
*september - MalýMalí Rujen
*október - VeľkýVelkí Rujen
*november - Listopad
*december - Prosinec
 
Podobné, ale pozmenené, slovenské názvy sa nachádzajú aj v iných textoch do konca 19. storočia. Napr. v Domovej pokladnici z r. 1848:
*január - Velkí Sečeň
*február - Malí Sečeň
*marec - Brezeň
*apríl - Dubeň
*máj - Traveň
*jún - Lipeň
*júl - Klaseň
*august - Srpeň
*september - Jaseň
*október - Rujeň
*november - Studeň
*december - Mrazeň.
 
Podľa publikácie K. Palkoviča z roku 1974 vyzerali pôvodné slovenské názvy mesiacov nasledovne (v citovanom zdroji mená nie sú priradené k jednotlivým dnešným názvom): veľký sečen, malý sečen, brezeň, dubeň, traveň, lipeň, rujeň, hrudeň, a možno aj studeň a jaseň. Väčšina týchto existovala asi ešte na začiatku 19. stor. v slovenských nárečiach.<ref>http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1989/4/sr1989-4-lq.pdf</ref>
 
Historický slovník slovenského jazyka (čo je moderný slovník predbernolákovskej slovenčiny) uvádza tieto doklady (popri dokladoch názvov mesiacov latinského pôvodu) slovenských alebo poslovenčených českých názvov mesiacov:
*január - velkí sečen, leden
*február - malí sečen, unor
*marec - březen, brezen, brezeň
*apríl - duben, dubeň
*máj - maj
*jún - červen, červeň
*júl - červenec
*august - srpeň, srpen
*september - zarj
*október - rijen
*november - listopad
*december - prosinec, prasinec
 
Článok v Kultúre slova zhŕňa názvy slovenských mesiacov doložené u Mateja Hranicu (1597), Ľ. Štúra (1845), v Domovej pokladnici (1848), u Juraja Fándlyho (Pilní domajší a polní hospodár), v Historickom slovníku slovenského jazyka (1991 - 1995)
 
== Pozri aj ==