'''Monofyzitizmus''' (z [[gréčtina|gréckeho]] μόνος ''monos'' jeden + φύσις ''fysis'' prirodzenosť) je [[kristológia|kristologický]] názor, že [[Ježiš Kristus]] mal iba jednu, a to celkom [[boh|božskú]] a nie [[človek|ľudskú]] [[prirodzenosť]]. InýPrvé názortri predstavujústoročia vyjadreniaotriasali [[Chalcedónskycirkev koncil|Chalcedónskeho]]spory: aKto [[druhýje konštantínopolskýJežiš koncil|2.Kristus? konštantínopolskéhoJe koncilu]],stvorením ktoré obhajujú náuku o dvoch prirodzenostiach v Kristovi, a to prirodzenosť božskú a ľudské. Z pohľaduOtca ([[cirkev|cirkviarianizmus]],ktoré– uznávajúodmieta prvébožskú štyriprirodzenosť)? [[ekumenickýJe koncil|ekumenickéformou koncily]]zjavenia (t.jedného j. najmäBoha ([[katolícka cirkev|katolícke]] a [[pravoslávie|pravoslávne cirkvimodalizmus]]), predstavuje monofyzitizmus [[Heréza|herézu]]. ?
Predstaviteľom monofyzitizmu, odsúdeným na Chalkedonskom koncile, bol [[Eutychés]]. V nasledujúcom storočí sa z monofyzitizmu vyvinul [[monoteletizmus]], ktorý sa pokúšal nájsť strednú pozíciu medzi výrokmi Chalkedonského koncilu a monofyzitmi. Stúpenci koncilu však aj toto riešenie zavrhli, a to napriek snahám [[byzantská ríša|byzantských]] [[cisár]]ov dosiahnuť v tejto otázke cirkevnú jednotu. Monoteletizmus potom zastávala najmä [[maronitská cirkev]], a to až do doby, keď znovu nastolila cirkevné spoločenstvo s katolíckou cirkvou.
